¹Bratia, túžba môjho srdca a prosba k Bohu za nich je, aby boli spasení. ²Veď im môžem dosvedčiť, že sú plní horlivosti za Boha, ale bez pravého poznania. ³Pretože nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa uplatniť svoju spravodlivosť, nepodrobili sa Božej spravodlivosti. ⁴Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí. ⁵Mojžiš totiž o spravodlivosti zo zákona píše: Človek, ktorý koná tieto veci, bude z nich žiť. ⁶No spravodlivosť z viery hovorí takto: Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba? — aby priviedol Krista dolu —, ⁷ani nehovor: Kto zostúpi do priepasti? — aby vyviedol Krista spomedzi mŕtvych. ⁸Čo teda hovorí? Blízko teba je Slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci, to znamená slovo viery, ktoré hlásame. ⁹Pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. ¹⁰Lebo srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu. ¹¹Písmo totiž hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený. ¹²Niet teda rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. ¹³Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. ¹⁴Ako však budú vzývať toho, v ktorého neuverili? Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? ¹⁵Ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, ktorí prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach. ¹⁶Ale nie všetci poslúchali evanjelium. Izaiáš totiž hovorí: Pane, kto uveril nášmu posolstvu? ¹⁷Teda viera je z hlásania, a hlásanie z Kristovho slova. ¹⁸Ale pýtam sa: Či nepočuli? Ale áno: Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a po okraje sveta ich slová. ¹⁹Pýtam sa teda: Azda to Izrael nepochopil? Už v Mojžišovi sa hovorí: Ja vzbudím vašu žiarlivosť voči tým, ktorí nie sú národom, vyvolám váš hnev voči nerozumnému národu. ²⁰Izaiáš sa odvažuje povedať: Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali, dal som sa poznať tým, čo sa na mňa nepýtali. ²¹No Izraelu hovorí: Celý deň som vystieral ruky k neposlušnému a vzdorovitému ľudu.