¹Nie nám, Hospodin, nie nám, ale tvojmu menu patrí česť pre tvoje milosrdenstvo a pre tvoju vernosť! ²Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh? ³Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle. ⁴Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. ⁵Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, ale nevidia, ⁶majú uši, ale nepočujú, majú nosy, ale nečuchajú, ⁷majú ruky, ale nehmatajú, majú nohy, ale nechodia, z hrdla hláska nevydajú. ⁸Podobní im budú tí, čo ich zhotovujú, všetci, čo sa na ne spoliehajú. ⁹Izrael, dúfaj v Hospodina! On je tvojou pomocou a štítom. ¹⁰Áronovci, dúfajte v Hospodina! On je vašou pomocou a štítom. ¹¹Hospodinovi ctitelia, dúfajte v Hospodina! On vám je pomocou a štítom. ¹²Hospodin na nás pamätá, žehná nás; žehná dom Izraelov, žehná dom Áronov, ¹³žehná tých, čo ctia Hospodina, malých i veľkých. ¹⁴Kiež vás rozmnoží Hospodin, vás i vašich synov! ¹⁵Požehnaní, ktorí patríte Hospodinovi. On utvoril nebo i zem. ¹⁶Nebesia patria Hospodinovi, zem dal ľuďom. ¹⁷Mŕtvi nebudú chváliť Hospodina, nikto z tých, čo zostupujú do hrobového ticha, ¹⁸ale my budeme dobrorečiť Hospodinovi odteraz až naveky. Haleluja!