¹Syn môj, všimni si moju múdrosť, k mojej rozumnosti nakloň svoje ucho, ²aby si si zachoval rozvahu a tvoje pery uchránili poznanie. ³Pery cudzej ženy síce pretekajú medom, jej ústa sú slizkejšie než olej, ⁴ale jej koniec je horký ako palina a ostrý ako dvojsečný meč. ⁵Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia, ⁶nedrží sa cesty života, ale jej chodníky blúdia a ona nevie kam. ⁷Preto ma teraz, synovia, počúvajte a neodkláňajte sa od výrokov mojich úst. ⁸Vzdiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu, ⁹aby si tak svoju česť nevydal iným a svoje roky surovcovi, ¹⁰aby sa cudzí nenasýtili tvojou mocou a dom cudzinca neobohatil tvojou námahou. ¹¹Inak budeš na konci stenať, keď bude hynúť celé tvoje telo. ¹²Potom povieš: Ako som len nenávidel napomínanie a moje srdce pohŕdalo výčitkami, ¹³nepočúval som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som si ucho k tým, čo ma učili. ¹⁴Takmer som upadol do úplného zla uprostred zhromaždenia a spoločenstva. ¹⁵Pi vodu z vlastnej studne, vodu vyvierajúcu z tvojej studničky! ¹⁶Majú sa vylievať von tvoje pramene a po uliciach potoky vôd? ¹⁷Nech patria len tebe samému a nie s tebou aj cudzincom! ¹⁸Nech je požehnaný tvoj prameň, raduj sa zo ženy svojej mladosti! ¹⁹Je sťaby utešená laň a pôvabná srna; nech ťa opájajú jej prsia po celý čas, ustavične sa kochaj v jej láske. ²⁰Prečo by si sa mal kochať v cudzej žene, syn môj, prečo by si mal objímať ňadrá inej? ²¹Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka, on zvažuje všetky jeho kroky. ²²Bezbožníka dolapia jeho vlastné neprávosti, bude zovretý v putách svojich hriechov. ²³Zomrie, lebo sa mu nedostalo výchovy, bude sa zmietať pre svoju veľkú hlúposť.