¹Slová kráľa Lemúela a výpovede, ktorými ho poúčala jeho matka. ²Ó, syn môj, ó, syn môjho života! Ó, syn mojich sľubov! ³Nevydávaj svoju silu ženám a svoj údel tým, ktoré ničia kráľov. ⁴Nepatrí sa kráľom, Lemúel, kráľom sa nepatrí piť víno a panovníkom opojný nápoj, ⁵aby azda pri popíjaní nezabudli na príkazy a neprekrútili právo všetkých chudobných. ⁶Dávajte opojný nápoj hynúcemu a víno tým, čo majú trpký život, ⁷nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nech si už na svoju núdzu nespomenie! ⁸Otvor svoje ústa namiesto nemého a za práva všetkých slabých. ⁹Otvor svoje ústa, spravodlivo súď a zastávaj sa práva chudobných a núdznych! ¹⁰Kto nájde ženu statočnú? Je omnoho cennejšia než perly. ¹¹Srdce jej muža jej dôveruje, nebude mu chýbať zisk. ¹²Hospodári mu dobre, nie zle, po celý svoj život. ¹³Dbá o dostatok vlny a ľanu, vlastnými rukami s chuťou pracuje. ¹⁴Podobá sa lodiam kupcov, svoj chlieb priváža zďaleka. ¹⁵Vstáva ešte za noci, aby dala pokrm svojmu domu a príkazy svojim slúžkam. ¹⁶Vyhliadne si pole a kúpi ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu. ¹⁷Bedrá si silou opáše a posilní si ramená. ¹⁸Okusuje, aké dobré je jej počínanie, jej lampa v noci nezhasína. ¹⁹Jej ruky siahajú po praslici, jej dlane sa chopia vretena. ²⁰Svoju dlaň otvára chudobnému a k núdznemu svoje ruky vystiera. ²¹Nebojí sa o svoj dom, keď sneží, lebo všetci v dome majú po dva odevy. ²²Narobila si prikrývky, jej odev je z jemného ľanu a purpuru. ²³Jej manžel je známy v bránach, keď zasadá so staršími krajiny. ²⁴Vyrába a predáva plátno, kupcom dodáva opasky. ²⁵Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň. ²⁶Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie. ²⁷Dozerá na chod domácnosti a neje z chleba povaľačov. ²⁸Keď vstanú jej synovia, blahorečia jej, aj jej muž ju zahŕňa pochvalou: ²⁹Statočne si vedú mnohé ženy, ale ty ich všetky predstihneš! ³⁰Šarm je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu. ³¹Dajte jej z ovocia jej rúk, nech ju chvália v bránach jej skutky!