¹Slová Agura, Jakeho syna. Výrok tohto muža vynesený Itíelovi, Itíelovi a Ukalovi. ²Och, som hlúpy viac než ktokoľvek iný a nemám ľudský rozum, ³nenaučil som sa múdrosti a nemám ani poznanie o Najsvätejšom. ⁴Kto vystúpil do neba a odtiaľ zostúpil? Kto do svojej hrsti vietor nazbieral? Kto zabalil vodu do plášťa? Ktože vytýčil všetky končiny zeme? Ako sa volá a ako sa volá jeho syn? Isto to vieš! ⁵Každá Božia reč je preverená, je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú. ⁶Nepridávaj nič k jeho slovám, aby ťa nepotrestal a neusvedčil z klamstva. ⁷O dve veci ťa prosím, neodopri mi ich prv, než zomriem: ⁸Vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo! Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo, udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem, ⁹aby som sa nepresýtil, nezaprel ťa a nepovedal: Kto je Hospodin? Aby som neschudobnel a nekradol a nezneuctil tak meno svojho Boha. ¹⁰Neohováraj sluhu pred jeho pánom, aby ťa nepreklial, aby si ty neniesol trest. ¹¹Je pokolenie, čo preklína svojho otca a svoju matku nežehná; ¹²pokolenie, čo sa pokladá za čisté a pritom nie je obmyté od špiny; ¹³pokolenie — ako len povýšene hľadí a namyslene žmurká viečkami! ¹⁴Je pokolenie, čo má zuby ako meče a čeľuste sťa nože, aby pohltilo ponížených zo zeme a biednych spomedzi ľudí. ¹⁵Pijavica má dve dcéry, kričia: Daj, daj! Sú tri veci, čo sa nikdy nenasýtia, totiž štyri, čo nepovedia Dosť!: ¹⁶podsvetie a neplodné lono, zem stále smädná po vode a oheň, čo nikdy nepovie: Dosť! ¹⁷Oko, čo sa posmieva otcovi, a pohŕda poslušnosťou voči matke, vyďobú havrany z údolia a zožerú ho orlie mláďatá. ¹⁸Tieto tri veci sú mi podivné, vlastne štyri, čo nechápem: ¹⁹cestu orla na nebi, cestu hada po skale, cestu lode po morskej hlbine a cestu muža k dievčaťu. ²⁰Taká je aj cesta cudzoložnice: naje sa, utrie si ústa a povie: Neurobila som nič neprístojné. ²¹Pred tromi vecami sa chveje zem, vlastne štyri uniesť nemôže: ²²sluhu, čo kraľuje, hlupáka, čo pažravo hltá chlieb, ²³nehanebnicu, čo sa vydáva, a slúžku, čo zaberie miesto svojej panej. ²⁴Tieto štyri, hoci drobné zemské tvory, sú výnimočne múdre: ²⁵mravce — národ bez sily, a predsa si v lete vedia pripraviť potravu; ²⁶damany — národ bez moci, a vedia si stavať brlohy v skale; ²⁷kobylky, hoci nemajú kráľa, predsa všetky tiahnu v šíkoch; ²⁸jašteričky, hoci ich môžeš vziať do rúk, predsa bývajú v kráľovských palácoch. ²⁹Títo traja vznešene vykračujú, vlastne štyria, čo pyšne pochodujú: ³⁰lev, najmocnejší medzi zvieratami, neustúpi pred ničím, ³¹nafúkaný kohút aj cap a kráľ na čele svojho ľudu. ³²Ak si hlúpy a vyťahuješ sa alebo ak strojíš zlo, daj si ruku na ústa! ³³Veď trepaním smotany vznikne maslo, úder na nos spôsobí krvácanie a tlak hnevu vyvolá spor.