¹Vtedy predstúpili náčelníci rodov z rodov synov Gileáda, syna Makíra, syna Menaššeho z rodov Jozefovcov a zhovárali sa s Mojžišom i s poprednými predstaviteľmi izraelských kmeňov. ²Povedali: Hospodin prikázal nášmu pánovi, aby lósom rozdelil Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva a náš pán dostal príkaz od Hospodina, aby dedičstvo nášho brata Celofcháda pridelil jeho dcéram. ³Ak by sa však stali manželkami niektorého z príslušníkov iných izraelských kmeňov, naše otcovské dedičstvo by sa zmenšilo o ich dedičstvo a pripojilo by sa k dedičstvu toho pokolenia, ku ktorému by patrili. Takto by nám ubudlo z vlastníctva, ktoré nám bolo lósom pridelené. ⁴Keď budú Izraeliti sláviť jubilejný rok, ich dedičstvo by sa pripojilo k dedičstvu toho kmeňa, ku ktorému budú patriť. Tým by sa dedičstvo nášho otcovského kmeňa zmenšilo o ich dedičstvo. ⁵Mojžiš teda na príkaz Hospodina nariadil Izraelitom: Jozefov kmeň má pravdu. ⁶O dcérach Celofchádových Hospodin prikázal toto: Ak sa vydajú za muža, ktorý sa im zapáči, musí to byť príslušník ich otcovského kmeňa. ⁷Dedičné vlastníctvo Izraelitov nesmie prechádzať z jedného kmeňa na druhý, ale každý z Izraelitov sa má pridŕžať vlastníctva svojho otcovského kmeňa. ⁸Preto každá dcéra, ktorá má dediť vlastníctvo v niektorom z izraelských pokolení, má sa vydať za niekoho z rodu svojho otcovského kmeňa, aby všetci Izraeliti dedili vlastníctvo svojho otca. ⁹Tak nebude prechádzať vlastníctvo z jedného kmeňa na druhý, ale všetky izraelské kmene sa budú pridŕžať svojho dedičného vlastníctva. ¹⁰Celofchádove dcéry urobili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. ¹¹Celofchádove dcéry, Machla, Tirca, Chogla, Milka a Nóa sa stali manželkami synov svojich strýcov. ¹²Stali sa manželkami mužov z rodu synov Menaššeho, syna Jozefa, a ich dedičné vlastníctvo zostalo kmeňu ich otcovského rodu. ¹³Toto sú príkazy a právne ustanovenia, ktoré dal Hospodin Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na Moábskych stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu.