¹Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema. ²Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami. ³Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície predkov a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky. ⁴Po návrate z trhu nejedia, kým sa neobmyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: oplachovanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob. ⁵Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami? ⁶On im odpovedal: Veru, výstižné proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. ⁷Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku. ⁸Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania. ⁹A dodal: Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu. ¹⁰Veď už Mojžiš povedal: Cti si svojho otca a svoju matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. ¹¹No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: To, čím ti mám pomáhať, je korban, čiže obetný dar, ¹²už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo matku. ¹³Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí. ¹⁴Keď znova zavolal zástup, povedal im: Všetci ma počúvajte a pochopte! ¹⁵Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje. ¹⁷Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. ¹⁸Povedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka? ¹⁹Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky. Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté. ²⁰A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza! ²¹Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, ²²cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. ²³Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka. ²⁴Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vstúpil do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Svoju prítomnosť však nemohol utajiť. ²⁵Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám. ²⁶No tá žena bola pohanka, rodom Sýrofeničanka a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry zlého ducha. ²⁷On jej však povedal: Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám. ²⁸Žena mu odpovedala: Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch. ²⁹Nato jej povedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opustil. ³⁰Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč. ³¹Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru stredom dekapolského kraja. ³²Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku. ³³Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka, ³⁴pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa! ³⁵Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával. ³⁶Ježiš im dôrazne prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali ³⁷a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!