¹Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa: ²Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb! ³On im odpovedal: A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? ⁴Veď Boh povedal: Cti svojhootca aj matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. ⁵Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar — ⁶ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu. ⁷Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: ⁸Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. ⁹Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku podávajú ľudské príkazy. ¹⁰Nato zavolal zástup a povedal im: Počujte a pochopte! ¹¹Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. ¹²Tu prišli učeníci a povedali mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo? ¹³On im odpovedal: Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená. ¹⁴Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. ¹⁵Peter mu nato povedal: Vysvetli nám toto podobenstvo! ¹⁶On odpovedal: Či ste ešte aj vy takí nechápaví? ¹⁷Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, príde do žalúdka a vylúči sa do stoky? ¹⁸No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. ¹⁹Zo srdca totiž pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania. ²⁰To sú veci, ktoré človeka poškvrňujú, ale jesť neumytými rukami človeka nepoškvrňuje. ²¹Odtiaľ sa Ježiš pobral do okolia Týru a Sidonu. ²²Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom. ²³On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: Zbav sa jej, lebo kričí za nami. ²⁴Odpovedal im: Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela. ²⁵No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi! ²⁶On jej však povedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. ²⁷No ona povedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia odrobinami, ktoré padajú zo stola ich pánov. ²⁸Vtedy jej Ježiš povedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš! A v tú hodinu jej dcéra ozdravela. ²⁹Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol. ³⁰Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. ³¹Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela. ³²Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Ľúto mi je tohto zástupu. Už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste. ³³Učeníci mu odpovedali: Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup? ³⁴Ježiš sa spýtal: Koľko chlebov máte? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek. ³⁵Nato rozkázal zástupom posadať si na zem. ³⁶Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. ³⁷Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte plných sedem košov zvyškov. ³⁸Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí. ³⁹Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loď a prišiel do kraja Magadan.