¹Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo. ²Vtedy videl pri brehu stáť dve loďky. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. ³Ježiš vstúpil do jednej loďky, ktorá patrila Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. ⁴Keď dokončil, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov. ⁵Šimon mu odpovedal: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustíme siete. ⁶Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete. ⁷Preto dali znamenie spoločníkom z druhej loďky, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili obe loďky tak, že sa až ponárali. ⁸Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek. ⁹Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb. ¹⁰Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. ¹¹Keď loďky prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním. ¹²Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. ¹³On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. ¹⁴Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš, na svedectvo pre nich! ¹⁵Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. ¹⁶On sa však utiahol do samoty a tam sa modlil. ¹⁷Istého dňa, keď Ježiš učil, sedeli okolo neho farizeji a zákonníci, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. ¹⁸Vtom muži prinášali na nosidlách ochrnutého, a pokúšali sa ho vniesť a položiť pred neho. ¹⁹Keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili priamo pred Ježiša. ²⁰Keď videl ich vieru, povedal: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. ²¹Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha? ²²Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? ²³Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy alebo povedať: Vstaň a choď!? ²⁴Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy — povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! ²⁵A ten sa pred nimi postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. ²⁶Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli naozaj zázračné veci. ²⁷Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: Poď za mnou! ²⁸Lévi tam nechal všetko, vstal a šiel za ním. ²⁹Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. ³⁰Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi? ³¹Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. ³²Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali. ³³Povedali mu: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov; ale tí tvoji jedia a pijú. ³⁴Ježiš im odpovedal: Nemôžete žiadať, aby sa svadobní hostia postili, kým je ženích s nimi. ³⁵No prídu dni, keď im ženícha vezmú a vtedy sa budú postiť. ³⁶Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne látku z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo ináč by potrhal nový odev a nová záplata by sa k starému nehodila. ³⁷Ani nikto nenalieva mladé víno do starých mechov, lebo nové víno by mechy potrhalo. Vytieklo by a aj mechy by sa zničili. ³⁸Mladé víno treba nalievať do nových mechov. ³⁹A vôbec, kto sa už napil starého vína, nemá chuť na mladé. Povie si: Staré je lepšie.