¹Poznáš čas vrhu kozorožcov? Pozoruješ pôrodné bolesti jeleníc? ²Počítaš mesiace, kým donosia mladé a poznáš čas ich vrhu? ³Schúlia sa, vrhnú mladé, bolesti sa zbavia. ⁴Ich mláďatá mocnejú, voľne rastú, odbehnú a viac sa k nim nevrátia. ⁵Kto pustil divého osla na slobodu a kto rozviazal opraty stepnému oslovi? ⁶Za domov som mu určil step a za príbytok soľnú pláň. ⁷Ruch mesta je mu na smiech, krik pohoniča nepočúva, ⁸na vrchoch sliedi po paši a vyhľadáva každú zeleň. ⁹Bude azda byvol ochotný slúžiť ti a strávi noc pri tvojich jasliach? ¹⁰Priviažeš byvola povrazom, aby oral a v dolinách za tebou bránil? ¹¹Vari sa spoľahneš na neho, lebo má veľkú silu a ponecháš mu svoju prácu? ¹²Veríš mu, že ti obilie privezie a zhromaždí na holohumnici? ¹³Krídlo pštrosice si veselo trepoce, nie je to však peruť ani perie bociana, ¹⁴lebo vajcia necháva na zemi a v prachu ich zohrieva, ¹⁵zabúda, že ich noha môže rozšliapnuť a poľná zver zadláviť. ¹⁶So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby jej ani nepatrili, nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar. ¹⁷Pretože Boh jej dal zabudnúť na múdrosť a nedal jej účasť na rozumnosti. ¹⁸No len čo sa zdvihne a vyrazí, koňovi s jazdcom sa vysmeje. ¹⁹Azda si ty dal silu koňovi a zaodel si jeho šiju hrivou? ²⁰Bude ti vari skákať ako kobylka? Jeho prudké fŕkanie pôsobí strach. ²¹Hrabe v údolí a teší sa, je plný sily a vytiahne proti zbroji. ²²Vysmieva sa strachu, nedá sa vyľakať, pred mečom neustúpi. ²³Tulec, blýskavá kopija a šíp na ňom hrkocú. ²⁴Hlučne a zúrivo sa ženie po zemi, neobstojí, keď zaznie zvuk poľnice. ²⁵Pri zvuku rohu zaerdží a zďaleka vetrí boj, pokrik veliteľov a vojnovú vravu. ²⁶Podľa tvojho rozumu to azda sokol vzlieta a smerom na juh rozprestiera krídla? ²⁷To na tvoje slovo sa orol vysoko vznáša a vysoko si stavia hniezdo? ²⁸Na brale býva a hniezdi, na skalných výbežkoch má pevnosť. ²⁹Potravu odtiaľ vyhľadáva, jeho oči ďaleko dovidia. ³⁰Jeho mláďatá vyciciavajú krv a tam, kde sú mŕtvoly, je aj on.