¹Prečo Všemohúci skryl svoj čas a prečo ani tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni? ²Hriešnici prekladajú medze, kradnú stáda a pasú ich, ³odvedú sirotám osla, vdove na záloh vezmú vola, ⁴chudobných odstrkujú z cesty, všetci bedári krajiny sa musia skrývať. ⁵Vychádzajú na púšť za prácou ako divé osly. Ako potravu pre svoje deti hľadajú korisť na stepi. ⁶Po nociach žnú na poli a paberkujú vo vinici bezbožníka. ⁷Nocujú nahí, bez odevu, nemajú prikrývku ani keď je zima. ⁸Zmáčaní horským lejakom sú bez úkrytu a túlia sa ku kameňu. ⁹Sirotu odtŕhajú od pŕs a dávajú ju ako záloh za chudobného. ¹⁰Chodia nahí, bez odevu a o hlade snopy znášajú. ¹¹Lisujú olej medzi múrmi, v lisoch šliapu hrozno, ale ostávajú smädní. ¹²Z mesta počuť ston umierajúcich a duša ranených volá o pomoc, ale Boh si ich modlitbu nevšíma. ¹³Oni boli medzi tými, čo sa vzbúrili proti svetlu, neuznávali jeho cesty, ani nezotrvávali na jeho chodníkoch. ¹⁴Už na úsvite vstáva vrah, zabije úbožiaka a chudobného, a v noci je z neho zlodej. ¹⁵Oko cudzoložníka vyčkáva na súmrak a hovorí si: Ani oko ma nezbadá. Navyše, tvár si prikryje závojom. ¹⁶Potme vnikajú do domov a rabujú ich, cez deň sa zamknú, svetlo nepoznajú. ¹⁷Pre nich všetkých je ráno vtedy, keď nastane temná tma, lebo sa poznajú s hrôzami temnoty. ¹⁸Ľahko ich odnesie voda, ich podiel v krajine je prekliaty, do ich viníc nezamieri lisovač hrozna. ¹⁹Ako sucho a horúčava pohltí roztopený sneh, tak pohltí podsvetie hriešnikov. ²⁰Nech zabudne na nich lono matky, nech sú sladkí pre červa a už viac sa nespomínajú. Ako drevo nech je polámaná neprávosť! ²¹S neplodnou, ktorá nerodí, zle zaobchádzali, ani vdove nič dobré neurobili. ²²Boh svojou mocou pri živote udržuje mocných, povstanú, hoci už v život nedúfali. ²³Poskytne im bezpečie, a oni sa na to spoľahnú, ale jeho oči pozorujú ich cesty. ²⁴Na chvíľu sú povýšení a niet ich, upadnú tak, ako všetko a vädnú ako klas. ²⁵Či to nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži? Kto moje slová vyvráti?