¹Nato Elífaz z Témanu odpovedal takto: ²Odpovedá vari múdry človek vedomosťami vzatými z vetra alebo si plní vnútro východným vetrom, ³dôvodí slovom, ktoré neosoží, a rečami, ktoré neprospejú? ⁴Veď ty dokonca rušíš bázeň a maríš rozjímanie pred Bohom! ⁵Tvoja neprávosť totiž učí tvoje ústa a vyberáš si výrazy prefíkancov. ⁶Vlastné ústa ťa odsúdia, nie ja, vlastné pery svedčia proti tebe. ⁷Vari si sa narodil ako prvý človek na svete a bol si počatý prv ako vrchy? ⁸Azda si počúval na porade u Boha a len na seba obmedzuješ múdrosť? ⁹Čo také vieš, čo nevieme my? Čo poznáš, s čím my nie sme oboznámení? ¹⁰Medzi nami je aj šedivý, aj starší človek, vekom dôstojnejší než tvoj otec. ¹¹Alebo sa ti máli Božia útecha a slovo, ktoré k tebe mierne hovorí? ¹²Prečo ťa strháva srdce a prečo sa ti iskria oči, ¹³takže svoje dychčanie obraciaš proti Bohu a vravíš, čo máš na jazyku? ¹⁴Čo je človek, že by mal byť čistý a čo tvor narodený zo ženy, že by mal byť spravodlivý? ¹⁵Veď Boh sa ani na svojich svätých nespolieha a ani nebesia nie sú čisté v jeho očiach, ¹⁶kdežeby ešte odporný a skazený muž, ktorý pije neprávosť ako vodu!? ¹⁷Poučím ťa, len ma vypočuj! Vyrozprávam, čo som videl. ¹⁸To, čo mudrci hlásajú a neukryli to od čias svojich otcov. ¹⁹Im samým bola daná krajina a cudzinec pomedzi nich neprechádzal. ²⁰Bezbožník sa každý deň zmieta strachom a počet rokov je pred násilníkom skrytý. ²¹Zvuk hrôzy znie v jeho ušiach, v období pokoja príde naňho zhubca. ²²Na návrat z tmy sa nespolieha, je vyhliadnutý pre meč. ²³Vandruje za chlebom — kde asi je? Vie, že deň tmy je mu už pripravený. ²⁴Desí ho trápenie a zdoláva ho trýzeň ako kráľa pripraveného na útok. ²⁵To preto, lebo proti Bohu vystrel svoju ruku a hrdí sa pred Všemohúcim. ²⁶Rúti sa zatvrdivo proti nemu pod ochranou pevných štítov, ²⁷pretože tvár si pokryl tukom a na páse sa obložil sadlom. ²⁸Potom musel bývať v rozváľaných mestách, v neobývaných domoch pripravených na zbúranie. ²⁹Nezbohatne a jeho majetok neobstojí ani jeho klasy sa nebudú nakláňať k zemi. ³⁰Neunikne temnotám, jeho výhonky vyschnú od plameňa, dychom vlastných úst zanikne. ³¹Nech sa nespolieha na márnosť! Bude zmätený, pretože za odmenu dostane márnosť. ³²Jeho dni sa predčasne naplnia a jeho vetva sa nerozzelenie. ³³Ako vinič zhodí svoje nedozreté plody, ako oliva nechá opadnúť svoje kvety, ³⁴lebo spolok pokrytcov je jalový a oheň stravuje stany úplatkárov. ³⁵Plodom ich ťarchavosti je trápenie a rodia bezprávie, ich vnútro je vždy pripravené na zradu.