¹Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre. ²Bratia moji, majte z toho iba radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky, ³veď viete, že ak sa vaša viera osvedčí, vedie to k vytrvalosti. ⁴A vytrvalosť nech je zavŕšená skutkami, aby ste boli dokonalí, bezúhonní a bez akéhokoľvek nedostatku. ⁵Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju. ⁶Nech však prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. ⁷Taký človek nech si nemyslí, že dostane niečo od Pána; ⁸je to muž vnútorne rozpoltený a nestály vo všetkom svojom počínaní. ⁹Brat v nízkom postavení nech s chválou myslí na svoju hodnotu, ¹⁰bohatý však na svoje poníženie, lebo sa pominie ako kvet trávy. ¹¹Vyjde slnko a svojou páľavou spáli trávu, jej kvet opadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zanikne i boháč vo svojom počínaní. ¹²Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán zasľúbil tým, čo ho milujú. ¹³Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. ¹⁴Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka. ¹⁵Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť. ¹⁶Nemýľte sa, bratia moji milovaní. ¹⁷Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny. ¹⁸Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia. ¹⁹Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. ²⁰Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. ²¹Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. ²²Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. ²³Pretože ak niekto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. ²⁴Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá. ²⁵Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako uskutočňovateľ skutku, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. ²⁶Ak si niekto myslí, že je ctiteľom Boha, a jazyk si nedrží na uzde, klame tým sám seba a jeho zbožnosť je márna. ²⁷Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnou sveta.