¹Národy, pristúpte a počúvajte, načúvajte, ľudia! Nech počúva zem a to, čo ju napĺňa, svet a všetko, čo z neho vzišlo. ²Lebo Hospodin je nahnevaný na všetky národy, je rozhorčený na všetky ich vojská, podrobil ich kliatbe záhuby, vydal ich na zabitie. ³Ich zabití budú pohodení, z ich mŕtvol bude vychádzať zápach, vrchy rozmoknú od ich krvi. ⁴Všetky nebeské zástupy ochabnú, nebesia sa zvinú ako zvitok a celé ich vojsko zoslabne, ako keď vädne lístie z viniča a padá ako z figovníka. ⁵Veď môj meč v nebesiach sa už dosť opojil, hľa, dopadne na Edóm, aby súdil ľud určený na záhubu. ⁶Meč Hospodina sa presýtil krvou, stučnel z tuku, z krvi býkov a capov, z tuku obličiek baranov, lebo Hospodin koná obetu v Bocre a veľké krviprelievanie v edómskej krajine. ⁷Padnú s nimi aj byvoly, býčky i býky, ich zem presiakne krvou a ich pôda sa zasýti tukom. ⁸Veď prišiel deň Hospodinovej pomsty, rok odplaty pre spor Siona. ⁹Jeho potoky sa zmenia na smolu, prach na síru a jeho krajina bude horieť ako smola. ¹⁰V noci ani vo dne nevyhasne, neustále bude z nej vystupovať dym, z pokolenia na pokolenie bude pustá, nik cez ňu už nikdy neprejde. ¹¹Zaujme ju pelikán a jež, sova a krkavec budú v nej bývať, roztiahne nad ňou povraz pustoty a olovnicu prázdnoty. ¹²Jej veľmoži budú volať: Niet kráľovstva! a všetky jej kniežatá zmiznú. ¹³Tŕním zarastú jej paláce, pŕhľavou a bodľačím jej pevnosti, bude príbytkom šakalov a obydlím pštrosov. ¹⁴Zíde sa púštna zver s hyenami, cap-démon zavolá na svojho druha, utiahne sa tam lilít a odpočinie si. ¹⁵Zahniezdi sa tam had, znesie vajcia, vyliahnu sa mláďatá a zoskupí ich k sebe. Zaiste sa tam zhromaždia supy jeden po druhom. ¹⁶Skúmajte v Hospodinovej knihe a čítajte: Nikto z nich nebude chýbať, vzájomne sa nebudú vyhľadávať, lebo to prikázali Hospodinove ústa a jeho Duch ich zhromaždil. ¹⁷On sám ich vylosoval, jeho ruka im metrom rozdelila krajinu. Navždy ju budú vlastniť, z pokolenia na pokolenie tam budú bývať.