¹Výrok proti Moábu. Áno, v noci bol zničený, Ár Moáb bol spustošený; áno, v noci bol zničený, Kír Moáb bol spustošený. ²Dibón vystupuje do chrámu, na výšiny plakať, na Nebó a do Médeby, Moáb žiali. Na každej hlave je plešina, každá brada je oholená, ³na jeho uliciach sa obliekajú do vrecoviny, na jeho strechách a námestiach všetci kvília, začínajú plakať. ⁴Chešbón a Eleále kričí, ich hlas počuť až po Jahac, preto sa ozbrojenci Moábu trasú, celí sa chvejú. ⁵Moje srdce kričí kvôli Moábu, jeho utečenci sú až po Cóar, v Eglat-Šelišija. S plačom vystupujú po luchítskych úbočiach, na ceste do Chóronajimu sa stupňuje nárek nad skazou. ⁶Nimrímske vody spustnú, vyschla tráva, nová nerastie, niet viac zelene. ⁷Preto to, čo im zostalo a čo si zachránili, nesú za Vŕbový potok. ⁸Krik sa vznášal okolo hraníc Moábu, jeho kvílenie dosiahlo až Eglaim, až po Beér-Elím počuť jeho kvílenie. ⁹Vody Dimónu sú plné krvi, a predsa zošlem na Dimón ďalšie pohromy: leva pošlem na zachránených Moábu i na tých, čo zostanú v krajine.