¹Hospodin sa zmiluje nad Jákobom a znova si vyvolí Izrael a dá im odpočinúť v ich vlastnej krajine. Cudzinci sa k nim pripoja a pridajú sa k Jákobovmu domu. ²Národy ich vezmú a privedú na ich miesto. Dom Izraelov si z nich na pôde Hospodina urobí sluhov a slúžky; zajmú tých, čo ich zajali a budú utláčať svojich utláčateľov. ³V deň, keď ti Boh dá odpočinúť od únavy, zmätku a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil, ⁴zaspievaš pieseň na posmech proti babylonskému kráľovi a povieš: Pozri, ako skončil tyran, ako sa skončilo násilie! ⁵Hospodin zlomil prút bezbožníkov a žezlo vladárov, ⁶čo zlostne bilo národy neprestajnými údermi, podmaňovalo si v hneve národy neľútostným sužovaním. ⁷Oddychuje, odpočíva celá zem, prepuká jasotom. ⁸Aj cyprusy a libanonské cédre sa tešia kvôli tebe, od chvíle, čo si padol, hovoria si: Nepríde k nám už drevorubač. ⁹Zospodu sa podsvetie znepokojí kvôli tebe a vyjde ti v ústrety, keď prídeš, kvôli tebe zobudí tiene všetkých mocnárov zeme, zdvihne z trónov všetkých kráľov národov. ¹⁰Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: Aj ty si bez sily ako my, stal si sa nám podobným! ¹¹Do podsvetia je zvrhnutá tvoja hrdosť za zvuku tvojich hárf. Pod tebou lezie chrobač a červy sú tvojou prikrývkou. ¹²Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si na zemi, vládca nad národmi! ¹³Veď v srdci si si povedal: Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. ¹⁴Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu. ¹⁵Do podsvetia si však zvrhnutý, do najhlbšej jamy. ¹⁶Tí, čo ťa uzrú, obzrú si ťa a pomyslia si o tebe: Vari toto je ten muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami, ¹⁷čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a svojich väzňov neprepustil? ¹⁸Všetci králi národov bez výnimky spočívajú v sláve, každý vo svojom dome. ¹⁹Ty si však vyhodený zo svojho hrobu ako odporná ratolesť, pokrytá zabitými, prebodnutými mečom, ktorých hodili do kamennej jamy ako pošliapanú mŕtvolu. ²⁰Nepridružíš sa k nim v hrobe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud si vyvraždil. Nikdy nik nespomenie potomstvo zločincov. ²¹Postavte popravisko jeho synom pre vinu ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili ju mestami. ²²Povstanem proti nim — znie výrok Hospodina zástupov — a vyhubím v Babylone meno tých, čo zostali, rod i potomstvo — znie výrok Hospodina — ²³a obrátim ho na príbytok ježov a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou — znie výrok Hospodina zástupov. ²⁴Takto prisahal Hospodin zástupov: Ako som zamýšľal, tak sa stane a ako som rozhodol, tak aj bude, ²⁵že zlomím Asýriu v mojej krajine, na mojich vrchoch ju pošliapem, takže sa vzdiali od nich jej jarmo a jej bremeno spadne z ich ramien. ²⁶Toto je ustanovenie platné pre celú zem a ruka vystretá proti všetkým národom. ²⁷Hospodin zástupov rozhodol, ktože to prekazí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odvráti? ²⁸V roku smrti kráľa Acháza odznel tento výrok: ²⁹Neteš sa ty, Filištínsko celé, že sa zlomil prút toho, čo ťa bil, lebo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak. ³⁰Potom budú prvorodení pásť bedárov a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých pozabíjam. ³¹Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa celé Filištínsko, lebo zo severu prichádza dym a nikto neodchádza z jeho šíkov. ³²A aká bude odpoveď poslom tohto národa? To, že Hospodin založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.