¹Modlitba proroka Habakuka — žalospev. ²Hospodin, počul som chýr o tebe a užasol som nad tvojím dielom. Zachovaj ho v najbližších rokoch, v tento čas ho ohlasuj; v nepokoji pamätaj na zľutovanie. ³Boh prichádza z Témanu, Svätý z vrchu Páran. — Sela — Jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy. ⁴Žiari ako svetlo. Z rúk mu vychádzajú lúče, v nich sa skrýva jeho sila. ⁵Pred ním ide mor a hneď za ním sa ťahá skaza. ⁶Zastal, premeriava zem a pohľadom dáva do pohybu národy. Pradávne vrchy sa rozpadávajú, večné kopce sa prepadávajú. Jemu patria cesty večnosti. ⁷Stany Kúšanu vidím v súžení, šiatre Midjánu sa otriasajú. ⁸Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom? Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky? Či si sa azda rozvášnil proti moru, keď riadiš svoje kone a víťazné vozy? ⁹Tvoj luk je pripravený na splnenie prísľubov. — Sela — Riekami si rozbrázdil zem. ¹⁰Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú. Prechádza prietrž mračien a hlbina sa ozýva. Vyvýšil si sa a odstavil slnko; ¹¹mesiac sa stiahol na svoje miesto. Odtiahli pred svetlom tvojich šípov a leskom tvojej kopije. ¹²Rozhorčený vykračuješ po zemi a nahnevaný šliapeš po národoch. ¹³Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného. Dom svojvoľného porazíš a obnažíš ho od základu až na skalu. — Sela — ¹⁴Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov, čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili, čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši. ¹⁵So svojimi koňmi si vstúpil na more, do víru mohutných vôd. ¹⁶Keď o tom počúvam, celý sa trasiem a jachcem, akoby mi do kostí vstúpil rozvrat, aj kolená sa mi podlamujú. V pohode očakávam deň súženia, ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí. ¹⁷Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z ohrady zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok, ¹⁸ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. ¹⁹Pán, Hospodin je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny. Pre hudobný prednes na strunovom nástroji.