¹Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. ²Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca. ³Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. ⁴Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu: ⁵Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne. Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim. ⁶Faraón povedal: Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou. ⁷Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári, ⁸všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Góšen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. ⁹Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod. ¹⁰Keď prišli do Góren-Átadu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní. ¹¹Keď obyvatelia Kanaánu videli v Góren-Átade smútočnú slávnosť, vraveli: Egypťania majú veľký smútok. Preto sa to miesto za Jordánom volá Ábel-Micrajim. ¹²Synovia potom urobili, ako im prikázal otec, ¹³odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Makpéle. To pole naproti Mamré kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastné pohrebisko. ¹⁴Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca. ¹⁵Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali. ¹⁶Preto mu odkázali: Tvoj otec pred smrťou prikázal: ¹⁷Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin. Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie. Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. ¹⁸Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: Tu sme, budeme ti otrokmi! ¹⁹Jozef im však odvetil: Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? ²⁰Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom. ²¹Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral. ²²Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov. ²³Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Makíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená. ²⁴Potom Jozef povedal bratom: Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. ²⁵Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti! ²⁶Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.