¹Lában včasráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry, požehnal ich a vrátil sa domov. ²Keď potom Jákob pokračoval v ceste, na ktorú sa vybral, stretli ho Boží anjeli. ³Len čo ich zbadal, povedal: Toto je Boží tábor. To miesto nazval Machanajim. ⁴Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Seír, na edómske územie. ⁵Prikázal im: Takto poviete môjmu pánovi Ézavovi: Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Lábana sa predĺžil až doteraz. ⁶Mám voly, osly, ovce, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň. ⁷Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi. ⁸Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí, ako aj ovce, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory. ⁹Povedal: Keď Ézav príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa. ¹⁰Jákob povedal: Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre. ¹¹Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. ¹²Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ézava, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. ¹³Ty si mi sľúbil: Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa pre množstvo nedá spočítať. ¹⁴Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ézava: ¹⁵dvesto kôz, dvadsať capov, dvesto oviec, dvadsať baranov, ¹⁶tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami, štyridsať kráv, desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat. ¹⁷Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami. ¹⁸Prvému rozkázal: Keď sa stretneš s mojím bratom Ézavom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš, ¹⁹odpovedz: Je to dar tvojho služobníka Jákoba, ktorý posiela svojmu pánovi Ézavovi, a aj on ide za nami. ²⁰Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všetkým, čo mali čriedy. Podobne povedzte Ézavovi, keď sa s ním stretnete: ²¹Aj on sám, tvoj služobník Jákob, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky. ²²Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore. ²³Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók. ²⁴Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal. ²⁵Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore. ²⁶Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. ²⁷Povedal: Pusti ma, lebo už vychádzajú zore. Jákob odpovedal: Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš. ²⁸Ten sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Jákob. ²⁹Ten povedal: Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si. ³⁰Jákob sa ho potom spýtal: Prezraď mi svoje meno. Ten mu odpovedal: Prečo chceš vedieť moje meno? Tam ho požehnal. ³¹Jákob nazval to miesto Peníel, lebo povedal: Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive. ³²Keď zašiel za Penúel, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb. ³³Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená.