¹Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo: Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena. ²Abrám povedal: Pán, Hospodin, čože, mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Elíezer. ³Abrám ešte dodal: Veď si mi nedal potomka a môj sluha narodený v mojom dome má byť mojím dedičom? ⁴Hospodin mu však povedal: On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba. ⁵Vyviedol ho von a povedal mu: Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať, a dodal: Toľko bude tvojho potomstva. ⁶Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť. ⁷Potom mu povedal: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu. ⁸On sa opýtal: Pán, Hospodin, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť? ⁹On mu odpovedal: Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka. ¹⁰Keď to všetko priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil. ¹¹Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal. ¹²Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty. ¹³Hospodin povedal Abrámovi: Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. ¹⁴No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. ¹⁵Ty však odídeš v pokoji k svojim otcom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe. ¹⁶Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov. ¹⁷Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami. ¹⁸V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat, ¹⁹územie Kénitov, Kenizzejov, Kadmónov, ²⁰Chetitov, Perizzejov a Refájov, ²¹Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgášejov a Jebúsejov.