¹Veľkňaz sa ho spýtal: Je to naozaj tak? ²A on odpovedal: Muži, bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, skôr ako sa usadil v Chárane, ³a povedal mu: Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. ⁴Potom odišiel z Chaldejskej krajiny a usadil sa v Chárane. Boh ho po otcovej smrti vyzval, aby sa presťahoval do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. ⁵V nej mu nedal dedičný podiel ani na stopu nohy, ale prisľúbil, že túto krajinu dá do vlastníctva jemu a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal dieťa. ⁶Boh povedal, že jeho potomstvo bude prisťahovalcom v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov s ním budú zle zaobchádzať. ⁷Avšak ja budem súdiť ten národ, ktorému budú otročiť, povedal Boh. A potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste. ⁸Potom mu dal zmluvu obriezky. Keď sa potom stal otcom Izáka, na ôsmy deň ho obrezal a Izák zasa Jákoba a Jákob dvanástich patriarchov. ⁹Patriarchovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta, ale Boh bol s ním ¹⁰a vyslobodil ho zo všetkých súžení, dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, a ten ho ustanovil za hlavného správcu Egypta a celého svojho domu. ¹¹V celom Egypte i Kanaáne nastal hlad a veľké súženie; naši otcovia nemali čo jesť. ¹²Keď sa Jákob dopočul, že v Egypte je obilie, poslal ta po prvý raz našich otcov. ¹³Pri ich druhej návšteve sa Jozef dal spoznať svojim bratom a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom rode. ¹⁴Jozef poslal po svojho otca Jákoba a pozval jeho i celé príbuzenstvo k sebe — sedemdesiatpäť ľudí. ¹⁵Jákob teda prišiel do Egypta; zomrel tam on aj naši otcovia. ¹⁶Preniesli ich do Síchemu a uložili v hrobe, ktorý kúpil za peniaze Abrahám od synov Chamóra v Sícheme. ¹⁷Keď sa blížil čas, aby Boh splnil sľub, ktorý dal pod prísahou Abrahámovi, ľud sa v Egypte vzmáhal a rozmnožoval, ¹⁸kým v Egypte nenastúpil iný kráľ, ktorý už o Jozefovi nevedel. ¹⁹Ten úkladne trápil náš rod a našich otcov nútil odhadzovať svoje nemluvňatá, aby neostali nažive. ²⁰Práve v tom čase sa narodil Mojžiš, ktorý sa zapáčil Bohu. V otcovskom dome ho chovali tri mesiace. ²¹Keď ho museli odložiť, ujala sa ho faraónova dcéra, ktorá si ho vychovala ako vlastného syna. ²²Mojžiš bol takto vychovaný vo všetkej múdrosti Egypťanov a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch. ²³Keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich bratov, synov Izraela. ²⁴Keď videl, ako na jednom z nich páchali bezprávie, postavil sa na jeho obranu, pomstil sa zaňho a Egypťana zabil. ²⁵Nazdával sa, že jeho bratia pochopia, že Boh im jeho rukou prináša záchranu. Oni však nepochopili. ²⁶Na druhý deň sa medzi nimi objavil, práve keď sa vadili, a dohováral im, aby sa zmierili: Muži, veď ste bratia! Prečo teda jeden druhému ubližujete? ²⁷Tu ho ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odstrčil a povedal: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? ²⁸Vari ma chceš zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana? ²⁹Po týchto slovách Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v krajine Midjánčanov, kde sa mu narodili dvaja synovia. ³⁰Po uplynutí štyridsiatich rokov sa mu na púšti pri hore Sinaj v plameni horiaceho kra zjavil anjel. ³¹Keď Mojžiš uzrel tento úkaz, zadivil sa, ale keď sa priblížil, aby si to lepšie pozrel, zaznel Pánov hlas: ³²Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jákoba. Mojžiš sa rozochvel a neodvážil sa vzhliadnuť. ³³Pán mu povedal: Vyzuj si sandále z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. ³⁴Videl som, dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte, počul som jeho vzdychanie, a tak som zostúpil, aby som ho vyslobodil. Teraz teda poď, pošlem ťa do Egypta. ³⁵Toho Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?, poslal Boh ako knieža a vysloboditeľa pomocou anjela, čo sa mu zjavil v kre. ³⁶A Mojžiš ich vyviedol, pričom robil zázraky a znamenia v egyptskej krajine, pri Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. ³⁷Je to ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: Boh vám spomedzi vašich bratov vzbudí proroka, ako som ja. ³⁸On bol vtedy v zhromaždení ľudu na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý k nemu hovoril na vrchu Sinaj, a našimi otcami. On dostal slová života, aby nám ich odovzdal. ³⁹Naši otcovia ho však nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a ich srdcia sa obrátili k Egyptu. ⁴⁰Áronovi povedali: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny. ⁴¹V tých dňoch zhotovili teľa, modle priniesli obetu a radovali sa z diela svojich rúk. ⁴²Vtedy sa Boh od nich odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako je napísané v knihe prorokov: Azda ste mne prinášali obety a dary po štyridsať rokov na púšti, dom Izraela? ⁴³Veď ste so sebou nosili stan Molocha a hviezdu svojho boha Raifa, modly, ktoré ste zhotovili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon. ⁴⁴Naši otcovia mali na púšti stan svedectva, a to podľa príkazu toho, ktorý prikázal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. ⁴⁵Naši otcovia stan prevzali a za Jozuu ho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, kde bol až do dní Dávida. ⁴⁶Dávid našiel milosť u Boha a žiadal, aby našiel Jákobovmu Bohu príbytok. ⁴⁷No až Šalamún mu vybudoval dom. ⁴⁸Lenže Najvyšší neprebýva v domoch vytvorených rukou, ako hovorí prorok: ⁴⁹Nebo je mojím trónom a zem podnožkou mojich nôh. Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán, kde je nejaké miesto pre môj odpočinok? ⁵⁰Neurobila to azda všetko moja ruka? ⁵¹Vy tvrdošijní s neobrezanými srdcami aj ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; tak isto ako vaši otcovia. ⁵²Ktorého proroka vaši otcovia neprenasledovali? Zabili aj tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého. Ale teraz ste sa jeho zradcami a vrahmi stali vy, ⁵³ktorí ste prijali zákon prostredníctvom anjelov, no nezachovali ste ho. ⁵⁴Keď to počuli, v duchu zúrili a škrípali zubami proti nemu. ⁵⁵Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, videl Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha ⁵⁶a povedal: Hľa, vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha. ⁵⁷Tu skríkli mohutným hlasom, zapchávali si uši a súhlasne sa vrhli na neho. ⁵⁸Vyhnali ho za mesto a kameňovali ho. Svedkovia si odložili šaty k nohám mládenca, ktorý sa volal Šavol. ⁵⁹A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha. ⁶⁰Potom si kľakol a zvolal silným hlasom: Pane, nezapočítaj im tento hriech. Keď to povedal, zomrel.