1Dávid sa spýtal: Zostal ešte niekto zo Saulovho domu? Chcel by som mu pre Jonatána preukázať láskavosť. 2K Saulovmu domu patril sluha menom Cíba. Toho predvolali k Dávidovi a kráľ sa ho spýtal: Ty si Cíba? On odvetil: Som tvoj služobník. 3Kráľ povedal: Nezostal už zo Saulovho domu nikto, komu by som mohol preukázať láskavosť? Cíba povedal kráľovi: Je tu ešte Jonatánov syn, chromý na obe nohy. 4Kde je?, spýtal sa kráľ. Cíba mu odvetil: Je v Ló-Debare v dome Makíra, Ammíelovho syna. 5Kráľ Dávid ho dal previezť z Ló-Debaru, z domu Ammíelovho syna Makíra. 6Keď sa Mefibóšet, Jonatánov syn a Saulov vnuk, dostavil k Dávidovi, padol na tvár a poklonil sa. Dávid zvolal: Mefibóšet! Ten odpovedal: Tu je tvoj služobník. 7Dávid mu povedal: Neboj sa! Pre tvojho otca Jonatána ti chcem preukázať láskavosť. Vrátim ti všetky pozemky po tvojom starom otcovi Saulovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole. 8On sa poklonil a povedal: Čo je tvoj služobník, že sa obraciaš k takému zdochnutému psovi, ako som ja? 9Kráľ zavolal Saulovho sluhu Cíbu a povedal mu: Všetko, čo patrilo Saulovi a celému jeho domu, dávam vnukovi tvojho pána. 10Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia mu budete obrábať pôdu a zberať úrodu, aby mal vnuk tvojho pána čo jesť. Mefibóšet, vnuk tvojho pána, sa bude trvalo stravovať pri mojom stole. Cíba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. 11Cíba povedal kráľovi: Tvoj služobník urobí presne tak, ako mu prikázal môj pán a kráľ. Mefibóšet teda jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľových synov. 12Mefibóšet mal synčeka Míku. Všetci, čo bývali v Cíbovom dome, boli Mefibóšetovi služobníci. 13Mefibóšet býval v Jeruzaleme, lebo sa trvalo stravoval pri kráľovom stole. Kríval na obe nohy.
