¹V druhom roku vlády izraelského kráľa Jóaša, syna Joacházovho, sa stal judským kráľom Jóašov syn Amacja. ²Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, pôvodom z Jeruzalema, sa volala Jóaddan. ³Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, svojmu praotcovi Dávidovi sa však nevyrovnal. Všetko robil tak ako jeho otec Jóaš. ⁴Výšiny však nezmizli, ľud na nich stále obetoval a pálil tymian. ⁵Len čo mal kráľovstvo pevne v rukách, popravil svojich služobníkov, ktorí zabili kráľa, jeho otca. ⁶Synov tých vrahov však nevydal na smrť, podľa toho, čo je napísané v knihe Mojžišovho zákona, kde Hospodin prikazuje: Otcovia nesmú byť vydaní na smrť pre synov ani synovia pre otcov, ale každý nech zomrie za vlastný hriech. ⁷V Soľnom údolí porazil desaťtisíc Edómčanov. V boji sa zmocnil Sely a premenoval ju na dnešný Jokteel. ⁸Vtedy vypravil Amacja poslov k izraelskému kráľovi Jóašovi, synovi Joacháza, syna Jehuovho, s odkazom: Poď, zmeriame si sily! ⁹Izraelský kráľ Jóaš odkázal judskému kráľovi Amacjovi: Bodliak na Libanone vyzval libanonský céder: Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu! Prebehla tade divá zver, čo je na Libanone, a pošliapala bodliak. ¹⁰Po víťazstve nad Edómom ti vzrástla odvaha. Nabaž sa slávy a seď doma! Prečo si zahrávaš s nešťastím? Preto, aby si padol ty a Júda s tebou? ¹¹Amacja však neposlúchol. Tak pritiahol izraelský kráľ Jóaš. On i judský kráľ Amacja si zmerali sily pri Bét-Šemeši v Judsku. ¹²Júda však utrpel od Izraela porážku a každý zutekal do svojho stanu. ¹³Judského kráľa Amacju, syna Jóaša, syna Achazju, izraelský kráľ Jóaš v Bét-Šemeši zajal. Potom vnikol do Jeruzalema, kde strhol jeho hradby od Efrajimskej brány až po Nárožnú bránu v dĺžke štyristo lakťov. ¹⁴Pobral všetko zlato a striebro, všetky predmety, čo sa našli v Hospodinovom dome a v pokladniciach kráľovského paláca i rukojemníkov, a vrátil sa do Samárie. ¹⁵Ostatné príbehy Jóašove, to, čo vykonal, jeho hrdinstvo i ako bojoval proti judskému kráľovi Amacjovi, je napísané v Kronike izraelských kráľov. ¹⁶Keď sa Jóaš uložil k svojim otcom, pochovali ho v Samárii pri izraelských kráľoch. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Járobeám. ¹⁷Judský kráľ Amacja, syn Jóašov, žil po smrti izraelského kráľa Jóaša, syna Joacháza, ešte pätnásť rokov. ¹⁸Ostatné príbehy Amacjove sú zaznamenané v Kronike judských kráľov. ¹⁹Keď proti nemu zosnovali v Jeruzaleme sprisahanie, utiekol do Lakíša. Vyslali však ľudí do Lakíša a tam ho usmrtili. ²⁰Potom ho previezli na koňoch a pochovali v Jeruzaleme, v meste Dávidovom, pri svojich otcoch. ²¹Nato vzal všetok judský ľud Azarju, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho po jeho otcovi Amacjovi za kráľa. ²²Keď sa kráľ Amacja uložil k svojim otcom, vybudoval Élat a znovu ho pripojil k Judsku. ²³V pätnástom roku vlády judského kráľa Amacju, syna Jóašovho, vládol v Samárii štyridsaťjeden rokov izraelský kráľ Járobeám, syn Jóašov. ²⁴Robil Hospodinovi naprotiveň. Nevzdal sa žiadneho z hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol na hriech Izrael. ²⁵Prinavrátil Izraelu územie od oblasti Chamátu až po More Aráby podľa slova Hospodina, Boha Izraela, ktoré vyriekol prostredníctvom svojho služobníka Jonáša, syna Amittaja, proroka z Gát-Chéferu. ²⁶Hospodin totiž videl veľmi biedne položenie Izraela, že niet východiska ani pre zajatého, ani pre slobodného, a niet nikoho, kto by Izraelu pomohol. ²⁷Hospodin sa však rozhodol nevymazať spod nebies meno Izraela, ale zachránil prostredníctvom Jóašovho syna Járobeáma. ²⁸Ostatné Járobeámov príbehy, všetko, čo vykonal, jeho hrdinstvo i ako bojoval a znovu pričlenil k Izraelu Damask a Chamát Júdov, je napísané v Kronike izraelských kráľov. ²⁹Keď sa Járobeám uložil k svojim otcom, izraelským kráľom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Zekarja.