¹Amacja mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Jóaddan. ²Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, no nie celým srdcom. ³Len čo si upevnil v kráľovstve moc, povraždil tých svojich služobníkov, ktorí mu zabili otca, kráľa. ⁴Ich synov však neusmrtil, a to podľa zákona knihy Mojžišovej, kde Hospodin prikazuje: Nezomrú otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech. ⁵Amacja zvolal Júdovcov a ustanovil podľa ich rodín tisícnikov a stotníkov pre všetkých Júdovcov a Benjamínovcov. Keď ich spočítal od dvadsaťročných nahor, zistil, že ich je tristotisíc vybraných bojovníkov, vyzbrojených kopijou a štítom. ⁶Z Izraela si najal za sto talentov striebra stotisíc udatných hrdinov. ⁷Tu prišiel k nemu nejaký Boží muž a povedal: Kráľ, izraelské vojsko nesmie tiahnuť s tebou, lebo Hospodin nie je s Izraelom ani so žiadnym Efrajimovcom. ⁸Choď len sám a pusti sa smelo do boja, inak ti Boh môže spôsobiť pád pred nepriateľom! Pretože Boh má moc pomáhať i spôsobovať pád. ⁹Amacja sa spýtal Božieho muža: Čo však bude so sto talentmi, ktoré som vynaložil na oddiel Izraelitov? Boží muž odpovedal: Hospodin ti môže dať oveľa viac. ¹⁰Nato Amacja vyradil vojakov oddielu, ktorý k nemu prišiel z Efrajima, aby sa pobrali domov. Tí sa na Júdovcov veľmi rozhnevali a nazlostení sa vrátili domov. ¹¹Amacja odvážne viedol svoj ľud. Odišiel do Soľného údolia, kde pobil desaťtisíc Seírčanov. ¹²Júdovci zajali i desaťtisíc živých ľudí. Tých vyviedli na vrchol skaly a pozhadzovali ich odtiaľ, takže sa všetci rozdrúzgali. ¹³Príslušníci oddielu, ktorý Amacja vylúčil z účasti na bojovej výprave, plienili po judských mestách od Samárie po Bét-Chorón. Tritisíc mužov pobili a získali bohatú korisť. ¹⁴Keď sa neskôr Amacja po víťazstve nad Edómčanmi vrátil, priniesol si sošky seírskych božstiev, postavil si ich, klaňal sa pred nimi a pálieval im kadidlo. ¹⁵Vtedy sa rozhneval Hospodin na Amacju a poslal k nemu proroka, ktorý mu vyčítal: Prečo sa utiekaš k božstvám ľudu, ktoré nemohli zachrániť z tvojej moci svoj vlastný ľud? ¹⁶Kým ešte hovoril, zahriakol ho kráľ: Urobili sme ťa vari kráľovským poradcom? Prestaň! Prečo ťa majú zabiť? Prorok prestal, no ešte dodal: Viem, že Boh rozhodol o tvojej skaze, pretože si to urobil a neposlúchol si moju radu. ¹⁷Judský kráľ Amacja mal poradu. Po nej odkázal izraelskému kráľovi Jóašovi, synovi Joacháza, syna Jehuovho: Poďme si zmerať sily! ¹⁸Izraelský kráľ Jóaš odkázal judskému kráľovi Amacjovi: Bodliak na Libanone vyzval libanonský céder: Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu. Prešla tade libanonská divá zver a rozšliapala bodliak. ¹⁹Myslíš si: Porazil som Edóm. Teraz si namyslený a slávybažný. Len zostaň doma! Prečo sa rútiš do záhuby a privolávaš pád sebe i Judsku? ²⁰Amacja však neposlúchol. Stalo sa to riadením Božím, aby ich vydal do moci Jóašovej, pretože sa utiekali k edómskym božstvám. ²¹Tak vytiahol izraelský kráľ Jóaš a došlo k stretnutiu s judským kráľom Amacjom v judskom Bét-Šemeši. ²²Júdovci utrpeli od Izraelitov porážku a každý ušiel domov. ²³Izraelský kráľ Jóaš zajal v Bét-Šemeši judského kráľa Amacju, syna Jóaša, syna Joacháza, a dovliekol ho do Jeruzalema. Pritom zbúral hradby Jeruzalema od Efrajimskej brány po Nárožnú bránu v dĺžke štyristo lakťov. ²⁴Pobral všetko zlato, striebro, všetky predmety, čo sa našli v Božom dome pri Obéd-Edómovi, poklady kráľovského paláca i rukojemníkov, a vrátil sa do Samárie. ²⁵Judský kráľ Amacja, syn Jóašov, žil po smrti izraelského kráľa Jóaša, syna Joacháza ešte pätnásť rokov. ²⁶Ostatné deje Amacjove, staršie i novšie, sú poznačené v Knihe judských a izraelských kráľov. ²⁷Odvtedy, ako Amacja odpadol od Hospodina, zosnovali proti nemu v Jeruzaleme sprisahanie. Ušiel preto do Lakíša. Poslali však za ním do Lakíša a tam ho zabili. ²⁸Potom ho previezli na koňoch a pochovali pri jeho otcoch v hlavnom meste Judska.