Žalmy 88

1Pieseň. Žalm Kórachovcov. Zbormajstrovi na nápev: Máchalat leannót. Poučný žalm Hémana Ezrachovca. 2Hospodin, Boh mojej spásy, k tebe volám dňom i nocou. 3Kiež moja modlitba prenikne k tebe, nakloň ucho k môjmu náreku! 4Moja duša sa presýtila trápením, môj život sa už dotkol ríše mŕtvych. 5Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily. 6Mám miesto medzi mŕtvymi, zabitými, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomenieš, ktorí sú ti vytrhnutí z ruky. 7Vrhol si ma do najhlbšej jamy, do najtemnejších hlbín. 8Doľahol na mňa tvoj hnev, zmietlo ma tvoje vlnobitie. — Sela — 9Vzdialil si odo mňa mojich známych, sprotivil si ma pred nimi. Som uväznený, nemôžem vyjsť. 10Zrak mi zármutkom slabne. Celý deň volám k tebe, Hospodin, vystieram k tebe ruky. 11Či mŕtvym budeš robiť divy? Vstanú azda tiene mŕtvych, aby ťa chválili? — Sela — 12Dá sa v hrobe hovoriť o tvojej milosti a v ríši zániku o tvojej vernosti? 13Vie sa v temnote o tvojich divoch, o tvojej spravodlivosti v krajine zabudnutia? 14Ja však volám k tebe o pomoc, Hospodin, hneď zrána sa k tebe vznáša moja modlitba. 15Prečo si zavrhol moju dušu, Hospodin, a skrývaš svoju tvár predo mnou? 16Od mladosti som zúbožený a hyniem, znášam tvoje hrôzy a som bezradný. 17Tvoj prudký hnev sa prevalil cezo mňa a tvoje hrozivé zásahy ma zničili. 18Valia sa na mňa každodenne ako voda, obkľučujú ma zo všetkých strán. 19Vzdialil si odo mňa priateľa a druha, spoločníkom sa mi stala temnota.