¹Pre zbormajstra Jedutúna. Dávidov žalm. ²Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od neho je moja spása. ³Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem príliš otrasený. ⁴Dokedy budete dorážať na človeka a všetci mu hroziť vraždou? Je ako stena na spadnutie, ako múr, čo sa rúca. ⁵Len o tom sa radia, ako ho strhnúť z výšky. Milujú lož. Ústami žehnajú, no srdcom preklínajú. — Sela — ⁶Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od neho je moja nádej. ⁷Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem otrasený. ⁸V Bohu je moja spása a moja česť. Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh. ⁹Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom. — Sela — ¹⁰Pozemšťania sú ako dych, ľudia sú len klam. Na váhach sú všetci ľahší, než je dych. ¹¹Nespoliehajte sa na útlak, nevkladajte márnu nádej do zbojstva. Ak pribúda majetok, neupínajte k nemu srdce. ¹²Raz prehovoril Boh, dvoje som z toho vyrozumel: Bohu patrí moc. ¹³U teba, Pane, je milosť, ty iste odplatíš každému podľa jeho skutkov.