¹Dávidov žalm. Hospodin, k tebe volám, ponáhľaj sa ku mne; počuj môj hlas, keď volám k tebe! ²Nech je moja modlitba pred tebou ako kadidlo, moje zdvihnuté ruky ako večerná obeta. ³Hospodin, postav mi k ústam stráž a hliadku k dverám mojich pier. ⁴Nedovoľ, aby sa moje srdce priklonilo k zlému a dopustilo sa bezbožnosti s páchateľmi neprávosti, aby som nemal záľubu v ich pôžitkoch. ⁵Keď ma udrie spravodlivý, je to milosť, keď ma pokarhá, je to olej na hlavu; moja hlava to neodmietne. Napriek ich zlobe moja modlitba trvá. ⁶Keď padnú do tvrdých rúk svojich sudcov, budú počuť, aké vľúdne sú moje slová. ⁷Ako keď sa orie a brázdi zem, tak sa zosýpajú naše kosti do hrdla ríše mŕtvych. ⁸Hospodin, Pán, k tebe hľadia moje oči, v teba dúfam, nezbav ma života. ⁹Chráň ma pred nástrahou, ktorú prichystali, aj pred osídlami páchateľov neprávosti. ¹⁰Nech bezbožníci spoločne padnú do vlastných sietí, kým ja prejdem.