¹Hospodin, prečo si tak ďaleko a prečo sa skrývaš v čase súženia? ²Spupnosť bezbožníka spaľuje chudobného. Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil. ³Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami, chváli lakomca a pohŕda Hospodinom. ⁴Bezbožník hovorí povýšene: Boh sa nestará, Boha niet. Také je celé jeho zmýšľanie. ⁵Úspešné sú jeho cesty v každom čase. Tvoje súdy sú pre neho privysoko. Soptí proti všetkým svojim protivníkom. ⁶Myslí si: Nepohnem sa. Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne. ⁷Ústa má plné kliatby, klamu a násilia, na jazyku trápenie a neprávosť. ⁸Sedáva na postriežke za ohradou, v úkrytoch vraždí nevinného, očami sliedi po bezbranných. ⁹V húštine striehne ako v úkryte lev. Striehne, aby sa zmocnil biedneho. Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete. ¹⁰Plazí sa a krčí, nešťastníci padajú do jeho pazúrov. ¹¹Myslí si: Boh zabudol, skryl si tvár, nikdy to neuvidí. ¹²Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených! ¹³Prečo smie bezbožník znevažovať Boha a myslieť si: Ty to nevyskúmaš? ¹⁴Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Bezbranný sa spolieha na teba, ty pomáhaš sirote. ¹⁵Zlom rameno bezbožného a zlého človeka. Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne. ¹⁶Hospodin je kráľom na večné veky, pohania zmiznú z jeho krajiny. ¹⁷Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin, posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho. ¹⁸Brániš právo siroty i zdeptaného. Pozemský človek už nebude naháňať strach.