¹Hľa, na vrchoch nohy blahozvesta, ktorý ohlasuje pokoj. Sväť, Júda, svoje sviatky a plň svoje sľuby. Nepríde už viac na teba ničomník; je celkom vyhladený. ²Zhubca tiahne proti tebe. Len stráž pevnosť a sleduj cestu! Priprav sa a pozbieraj sily! ³Veď Hospodin obnoví Jákobovu dôstojnosť ako vinicu Izraela, keďže ich votrelci vyplienili a zničili ich výhonok. ⁴Štít jeho hrdinov sa červenie, bojovníci sú odetí do šarlátu. Železné vozy iskria v deň ním určený a cyprusy sa otriasajú. ⁵Vozy sa šialene rútia ulicami a uháňajú námestiami. Vyzerajú ako fakle a mihajú sa ako blesky. ⁶Spomenie si na svojich mocných. Keď sa neistou chôdzou budú náhliť k hradbám, už tam postavili ochranný kryt. ⁷Stavidlá riek sú otvorené a chrám sa rúca. ⁸Je určené: Obnažená bude odvlečená do zajatia. Jej slúžky nariekajú ako holubice a bijú sa v prsia. ⁹Ninivčania boli oddávna ako jazero plné vody — teraz však unikajú. Zastavte sa, stojte! Nik sa však neohliadne. ¹⁰Drancujte striebro, rabujte zlato! Zásobám niet konca. Vzácnejšie sú než všetky poklady. ¹¹Pustatina, spúšť, všetko je spustošené! Zronené srdcia a podlomené kolená. Všetci sa trasú a všetky tváre zbledli. ¹²Kde je leví brloh a tá obecná pastva, kam prichádzal lev, levica a levíča? Už sa ich nik nebojí. ¹³Ty, lev, ktorý si vo veľkom trhával pre svoje mláďatá a hrdúsil pre svoje levice, úlovkom zapĺňal svoje brlohy a korisťou svoje pelechy, ¹⁴som proti tebe — znie výrok Hospodina zástupov. Ninivské bojové vozy spálim do tla a tvoje levíčatá strávi meč. Vyhladím tvoju korisť zo zeme a hlas tvojich poslov už nebude počuť.