¹Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Roznieslo sa, že je v dome. ²Nahrnulo sa ta veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A Ježiš im hlásal slovo. ³Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. ⁴Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. ⁵Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy! ⁶Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: ⁷Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh. ⁸Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? ⁹Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy — alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! ¹⁰Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: ¹¹Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! ¹²On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli. ¹³Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil. ¹⁴Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ktorý pracoval na mýtnici. Povedal mu: Nasleduj ma! On vstal a nasledoval ho. ¹⁵Keď bol potom Ježiš na hostine v jeho dome, stolovali s ním a jeho učeníkmi mnohí mýtnici a hriešnici, lebo bolo mnoho tých, čo ho nasledovali. ¹⁶Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, vyčítali jeho učeníkom: Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi? ¹⁷Keď to Ježiš začul, povedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. ¹⁸Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia? ¹⁹Ježiš im povedal: Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť. ²⁰Príde však čas, keď im vezmú ženícha a vtedy, v ten deň, sa budú postiť. ²¹Nikto predsa neprišíva záplatu z ešte nepratej látky na staré šaty, lebo nový prišitý kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší. ²²Nik nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno patrí do nových mechov. ²³Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy. ²⁴Farizeji mu hovorili: Pozri, robia v sobotu, čo neslobodno. ²⁵On im povedal: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný a nemal čo jesť on i tí, čo boli s ním? ²⁶Ako za veľkňaza Abiatára vstúpil do Božieho domu, jedol posvätné chleby a dal i tým, čo boli s ním, hoci to bolo dovolené jesť len kňazom? ²⁷I povedal im: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu! ²⁸Preto Syn človeka je pánom aj nad sobotou.