¹Slovo Hospodina, ktoré bolo určené Micheášovi Mórešetskému v čase judských kráľov Jótama, Acháza a Chizkiju, ktoré prijal vo videní proti Samárii a Jeruzalemu. ²Počujte, všetky národy, dávaj pozor, zem i tí, čo ju zapĺňajú. Nech je Pán, Hospodin, svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu, ³lebo hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme. ⁴Vrchy sa rozplynú pod ním a údolia sa rozštiepia. Budú ako vosk pri ohni a ako vody vyliate na svah. ⁵Všetko toto je pre Jákobovu vinu a pre hriechy domu Izraela. Kto je vina Jákoba? Či nie Samária? Kto sú výšiny Judska? Či nie Jeruzalem? ⁶Zo Samárie urobím trosky, pole zmením na vinohrad. Jej kamene pohádžem do doliny a obnažím jej základy. ⁷Všetky jej tesané modly budú rozbité a všetky jej dary za smilstvo budú spálené v ohni. Všetky jej modly spustoším, lebo si to nazhromaždila z darov za smilstvo, a tak sa opäť zmenia na dary za smilstvo. ⁸Nad týmto musím nariekať a kvíliť, chodiť nahý a bosý, smútiť ako šakaly a trúchliť ako pštrosy. ⁹Neliečiteľná je totiž jej rana, lebo siaha až po Judsko. Dotýka sa až po bránu môjho ľudu, až po Jeruzalem. ¹⁰Neoznamujte to v Gáte a vôbec neplačte. V Bét-Leafre sa váľajte v prachu. ¹¹Daj sa na cestu, obyvateľka Šáfíru, v nahote a v hanbe nevyšla z mesta obyvateľka Caanánu. Nárek Bét-Haécelu vezme vám pôdu spod nôh. ¹²Keď obyvateľka Márótu čakala dobro, zostúpilo zlo od Hospodina až po bránu Jeruzalema. ¹³Zapriahaj do voza, obyvateľka Lakíša! To je začiatok hriechu dcéry Sion, lebo v tebe sa našli viny Izraela. ¹⁴Preto dáš rozlúčkové dary pre Mórešet-Gát. Domy Akzíbu oklamú izraelského kráľa. ¹⁵Privediem ešte na teba dobyvateľa, obyvateľka Máreše. Až do Adullámu sa dostane sláva Izraela. ¹⁶Vyhoľ si lysinu a ostrihaj sa pre svojich rozkošných synov, rozšír si svoju lysinu ako sup, lebo odišli od teba do zajatia.