¹V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. ²Kameň našli odvalený od hrobu. ³Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli. ⁴Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve. ⁵Ženy sa preľakli a sklonili tváre k zemi. Ale muži im povedali: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? ⁶Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei: ⁷Syna človeka musia vydať hriešnikom do rúk a ukrižovať ho, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych. ⁸Tu si spomenuli na jeho slová, ⁹vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným. ¹⁰Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom. ¹¹Ale tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. ¹²No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol, videl tam len plachty. Odišiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo. ¹³V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. ¹⁴A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. ¹⁵Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. ¹⁶Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. ¹⁷I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a ¹⁸jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! ¹⁹On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. ²⁰Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. ²¹A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. ²²Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, ²³a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. ²⁴Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli. ²⁵Ježiš im povedal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! ²⁶Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? ²⁷A počnúc Mojžišom cez všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. ²⁸Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. ²⁹Ale oni naňho naliehali: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa schýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. ³⁰Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. ³¹Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. ³²Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma? ³³A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. ³⁴Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi. ³⁵Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba. ³⁶Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: Pokoj vám! ³⁷Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha. ³⁸Povedal im: Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? ³⁹Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — a ja, ako vidíte, mám. ⁴⁰Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. ⁴¹Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: Máte tu niečo na zjedenie? ⁴²Podali mu kúsok pečenej ryby. ⁴³Vzal si a jedol pred nimi. ⁴⁴Potom im hovoril: Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch. ⁴⁵Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma, ⁴⁶a povedal im: Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych ⁴⁷a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. ⁴⁸Vy ste toho svedkami. ⁴⁹Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti. ⁵⁰Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. ⁵¹Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. ⁵²Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. ⁵³Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.