¹Jedného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a ohlasoval evanjelium, pristúpili k nemu veľkňazi a zákonníci so staršími ²a povedali mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto ti dal túto moc? ³On im odpovedal: Aj ja sa vás niečo opýtam. Povedzte mi: ⁴Jánov krst bol z neba a či od ľudí? ⁵Oni uvažovali a medzi sebou si hovorili: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu neuverili? ⁶Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok. ⁷Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ. ⁸A Ježiš im povedal: Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. ⁹Potom začal rozprávať ľuďom toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. ¹⁰Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť s prázdnymi rukami. ¹¹Potom k nim poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a vrátili s prázdnymi rukami. ¹²Poslal aj tretieho a aj toho doráňali a vyhodili. ¹³Vtedy pán vinice povedal: Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu. ¹⁴No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: To je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám. ¹⁵Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im potom urobí pán vinice? ¹⁶Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: Ešteže čo! ¹⁷On sa na nich zahľadel a povedal: Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? ¹⁸Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi. ¹⁹Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu dostať ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich. ²⁰Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára. ²¹Spýtali sa ho: Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy. ²²Smieme platiť cisárovi daň, či nie? ²³On však spoznal ich lesť a povedal im: ²⁴Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom? Oni odpovedali: Cisárov. ²⁵Na to im povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! ²⁶Nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli. ²⁷Prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a spýtali sa ho: ²⁸Učiteľ, Mojžiš nám napísal toto: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale ostal bezdetný, vezme si ju za manželku jeho brat a svojmu bratovi splodí potomstvo. ²⁹Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. ³⁰Vzal si ju druhý, ³¹potom tretí a takto všetci siedmi. No všetci pomreli a nezanechali deti. ³²Napokon zomrela aj žena. ³³Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď bola manželkou siedmich. ³⁴Ježiš im povedal: Deti terajšieho veku sa ženia a vydávajú. ³⁵Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú. ³⁶Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. ³⁷A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v udalosti pri kre. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba. ³⁸A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú. ³⁹Tu niektorí zákonníci povedali: Učiteľ, dobre si povedal. ⁴⁰A už sa ho neodvážili na nič vypytovať. ⁴¹Ježiš im povedal: Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? ⁴²Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, ⁴³kým tvojich nepriateľov nespravím podnožkou tvojich nôh. ⁴⁴Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom? ⁴⁵Keď ho všetok ľud počúval, svojim učeníkom povedal: ⁴⁶Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, majú radi pozdravy na námestiach, predné sedadlá v synagógach a prvé miesta na hostinách. ⁴⁷Vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlievajú. Stihne ich prísnejší súd.