¹Hoci sa už viacerí pokúšali vyrozprávať rad-radom udalosti, ktoré sa u nás stali, ²ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, ³predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a sústavne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, ⁴aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili. ⁵Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. ⁶Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. ⁷Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. ⁸Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, ⁹podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo. ¹⁰Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu. ¹¹Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára. ¹²Pri pohľade naň sa Zachariáš preľakol a zmocnila sa ho hrôza. ¹³Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, tvoja prosba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. ¹⁴Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. ¹⁵Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. ¹⁶Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. ¹⁷On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a pripravil tak Pánovi dokonalý ľud. ¹⁸Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku. ¹⁹Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť. ²⁰Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase. ²¹Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. ²²Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; dával im len znamenia a zostal nemý. ²³Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov. ²⁴Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala. A skrývala to päť mesiacov. Hovorila: ²⁵Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi. ²⁶V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta, ²⁷k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávidovho. Meno panny bolo Mária. ²⁸Keď vošiel k nej, povedal: Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. ²⁹Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo tento pozdrav znamená. ³⁰Anjel pokračoval: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. ³¹Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. ³²On sa bude volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. ³³Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca. ³⁴Mária odpovedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža. ³⁵Anjel jej odpovedal: Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude sa volať Božím Synom. ³⁶Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, ³⁷lebo u Boha nič nie je nemožné. ³⁸Na to Mária odpovedala: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. A anjel od nej odišiel. ³⁹V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. ⁴⁰Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. ⁴¹Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. ⁴²I zvolala hlasno: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! ⁴³Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? ⁴⁴Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. ⁴⁵Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán. ⁴⁶Vtedy Mária prehovorila: Velebí moja duša Pána ⁴⁷a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi, ⁴⁸lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, ⁴⁹pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno, ⁵⁰a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. ⁵¹Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú; ⁵²mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. ⁵³Hladných nasýtil dobrotami a boháčov prepustil naprázdno. ⁵⁴Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo, ⁵⁵ako sľúbil našim otcom: Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. ⁵⁶Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. ⁵⁷Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. ⁵⁸Keď jej známi a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. ⁵⁹Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. ⁶⁰Ale matka povedala: Nie, bude sa volať Ján. ⁶¹Oni hovorili: Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal. ⁶²Obrátili sa na jeho otca, ako ho chce pomenovať. ⁶³On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali. ⁶⁴Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. ⁶⁵Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. ⁶⁶Všetci, čo to počuli, kládli si otázku: Čím len bude tento chlapček? Pretože Pánova ruka bola s ním. ⁶⁷Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto: ⁶⁸Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud ⁶⁹a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida, ⁷⁰ako oddávna hovoril ústami svojich prorokov ⁷¹že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. ⁷²Preukázal milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu, ⁷³na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, ⁷⁴že nám, po vyslobodení z ruky nepriateľov, umožní slúžiť mu bez strachu ⁷⁵vo svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky naše dni. ⁷⁶A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si mu pripravil cesty; ⁷⁷a dal poznať jeho ľudu spásu, že mu náš Boh odpustí hriechy ⁷⁸z hĺbky svojho milosrdenstva, vďaka ktorému nás navštívi Prichádzajúci z výsosti, ⁷⁹aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja. ⁸⁰Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na púšti až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.