¹Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. ²Farizeji a zákonníci však reptali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. ³Vtedy im povedal toto podobenstvo: ⁴Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde? ⁵A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia. ⁶Príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu. ⁷Hovorím vám: Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. ⁸Alebo: Keď má nejaká žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôklane dom, kým ju nenájde? ⁹Keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: Radujte sa so mnou! Našla som stratenú drachmu. ¹⁰Hovorím vám: Taká radosť je aj medzi Božími anjelmi nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie. ¹¹A pokračoval: Istý človek mal dvoch synov. ¹²Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec im majetok rozdelil. ¹³Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. ¹⁴Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. ¹⁵Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. ¹⁶A túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. ¹⁷Vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. ¹⁸Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. ¹⁹Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. ²⁰Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. ²¹Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. ²²Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! ²³Vezmite vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, ²⁴lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa. A všetci sa začali radovať. ²⁵Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. ²⁶Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. ²⁷Sluha odpovedal: Vrátil sa tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý. ²⁸Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. ²⁹On však odpovedal otcovi: Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. ³⁰No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa. ³¹Ale otec mu povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. ³²Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.