¹Nato Jób odpovedal Hospodinovi takto: ²Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný. ³Kto tu pre neznalosť zakrýva múdre rozhodnutie? Preto odpovedám: Ja som hovoril o veciach, ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých neviem. ⁴Vypočuj ma, prosím, a ja prehovorím. Budem ti klásť otázky a ty ma poučíš. ⁵Chýr o tebe sa mi dostal do ucha, ale teraz ťa na vlastné oči vidím. ⁶Preto odvolávam svoje slová a kajám sa v prachu a v popole. ⁷Potom, keď Hospodin dopovedal Jóbovi tieto slová, Elífazovi z Témanu povedal: Môj hnev vzplanul proti tebe a tvojim dvom spoločníkom, lebo ste nehovorili o mne správne, tak, ako môj služobník Jób. ⁸Preto teda si vezmite sedem býkov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste za seba spaľovanú obetu. Môj sluha Jób sa bude za vás modliť, lebo len pre neho nebudem zaobchádzať s vami podľa vášho bláznovstva, pretože ste nehovorili o mne ako môj sluha Jób. ⁹Potom Elífaz z Témanu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy urobili tak, ako im Hospodin povedal. Nato Hospodin vzal ohľad na Jóba. ¹⁰Hospodin zmenil Jóbov údel vtedy, keď sa modlil za svojich blížnych. Potom dal Hospodin Jóbovi dvojnásobok všetkého, čo vlastnil. ¹¹Vtedy k nemu prišli všetci jeho bratia, sestry a všetci niekdajší známi, aby s ním jedli chlieb v jeho dome. Prejavili mu sústrasť a potešovali ho pre všetko zlé, čo Hospodin na neho dopustil. Každý z nich mu daroval zlaté peniaze a jeden zlatý prsteň. ¹²Ďalšie Jóbove dni Hospodin požehnal ešte väčšmi ako predchádzajúce. Mal štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav, tisíc volských záprahov a tisíc oslov. ¹³Mal sedem synov a tri dcéry. ¹⁴Jednej dal meno Jemíma, druhú pomenoval Kecía a tretiu nazval Keren-hapúk. ¹⁵V celej krajine nebolo krajších žien ako boli Jóbove dcéry. Aj im dal otec dedičstvo medzi ich bratmi. ¹⁶Jób potom žil stoštyridsať rokov, videl svojich synov a vnukov až do štvrtého pokolenia. ¹⁷Napokon Jób zomrel starý a sýty životom.