¹Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan, aby sa ukázal Hospodinovi. ²Hospodin sa pýta satana: Odkiaľ prichádzaš? Satan hovorí: Z potuliek a prechádzok po zemi. ³Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol taký dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. Ešte stále sa drží svojej dokonalosti, hoci si ma proti nemu nahovoril, aby som ho bez príčiny ničil. ⁴Satan odpovedal Hospodinovi: Kožu za kožu a všetko, čo človek má, dá za svoj život. ⁵Veď len polož naňho svoju ruku a dotkni sa jeho samého, jeho tela, či sa ti nebude do očí rúhať!? ⁶Hospodin odpovedal satanovi: Nech je teda v tvojich rukách, len ušetri jeho život. ⁷Potom satan odišiel spred Hospodina a ranil Jóba boľavými vredmi od hlavy po päty. ⁸Vzal si teda črep, aby sa ním škrabal, a pritom sedel v popole. ⁹Manželka mu povedala: Čo sa ešte stále pridŕžaš svojej dokonalosti? Rúhaj sa Bohu a zomri! ¹⁰Jób jej odpovedal: Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie? Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil. ¹¹Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, každý z nich sa vydal na cestu. Elífaz z Témanu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy sa stretli, aby mu išli prejaviť sústrasť a potešili ho. ¹²Keď ho zazreli z diaľky, ani ho nespoznali. Vtedy nahlas zaplakali, všetci si roztrhli šaty a vyhadzovali prach, aby im padal na hlavu. ¹³Nato si sadli k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie.