¹Jestvuje nálezisko striebra a miesto, kde sa prečisťuje zlato. ²Železo sa ťaží zo zeme a meď sa taví z rudy. ³Prekonáva tmu a v najvzdialenejších miestach vyhľadáva kamene ukryté v temnote. ⁴Šachtu hĺbia ďaleko od obývaných miest, zabudnutí bez pôdy pod nohami visia a hojdajú sa ďaleko od ľudí. ⁵Zem, z ktorej inak pochádza chlieb, je v hĺbke spustošená akoby ohňom. ⁶Jej skaly sú ložiskom zafírov a sú tam zrnká zlata. ⁷Chodník ta ani dravec nepozná a oko jastraba ta nedovidí. ⁸Pyšné šelmy po ňom nešliapali ani lev sa po ňom neprechádzal. ⁹Človek siahol rukou po tvrdom kameni a od základov vyvracia vrchy, ¹⁰do skál vytesal chodby a tak jeho oko uvidelo všetko, čo je drahocenné. ¹¹Zamedzil presakovanie riek a to, čo je skryté, vyniesol na svetlo. ¹²No múdrosť — kde ju možno nájsť? Sídlo rozumnosti — kde sa nachádza? ¹³Človek nepozná jej cenu a v krajine živých sa nenachádza. ¹⁴Prahlbina hovorí: Vo mne sa nenachádza. More hovorí: U mňa jej niet. ¹⁵Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatom a striebro nevyváži jej cenu. ¹⁶Nedá sa vymeniť ani za zlato z Ofíru, ani za drahocenný ónyx alebo zafír. ¹⁷Nedá sa porovnať so zlatom ani s drahým sklom, ani vymeniť za predmety zo zlata. ¹⁸Korále a krištáľ sa ani nespomenú, cena múdrosti je nad perly. ¹⁹Nedá sa porovnať s topásom z Núbie ani čistým zlatom vyvážiť. ²⁰No a táto múdrosť — odkiaľ prichádza? A sídlo rozumnosti — kde sa nachádza? ²¹Pred očami všetkých živých je zahalená, skrytá aj pred vtáctvom nebies. ²²Abaddon a smrť povedali: Len správa o nej sa nám dostala do uší. ²³Boh však rozumie jej ceste a on vie, kde ju možno nájsť. ²⁴Veď on až do končín zeme dovidí, pozoruje všetko pod nebom. ²⁵Keď určil vetru jeho váhu a mierkou vody odmeral, ²⁶keď dažďu stanovil poriadok a blesku s hromom určil cestu, ²⁷už vtedy ju videl a o nej rozprával, pevne ju ustanovil a preskúmal. ²⁸Človeku potom povedal: Pozri, bázeň pred Pánom, to je múdrosť, a vystríhať sa zlého — to je rozumnosť.