1Nato Jób odpovedal takto: 2Ako si len pomohol tomu, kto nemá síl! Rameno bezmocného si ratoval! 3Ako si len poradil nemúdremu a naozaj prejavil veľkú chápavosť! 4Komu si narozprával slová a v akom duchu to hovoríš? 5Dolu pod vodami sa chvejú tiene podsvetia aj všetci, čo tam prebývajú. 6Pred ním je podsvetie obnažené a miesto skazy nie je prikryté. 7On rozprestiera sever nad priepastnou prázdnotou, zem zavesil nad ničím. 8Vodu viaže vo svojich mrakoch a oblak sa pod ňou neroztrhne. 9Pohľad na trón zakrýva tak, že rozostiera nad ním svoj oblak. 10Vodnú hladinu obkolesuje medzou až tam, kde hraničí svetlo a tma. 11Nebeské stĺpy sa chvejú a sú ohromené jeho pohrozením. 12Svojou mocou rozbúril more a svojou bystrosťou roztrieskal Rahaba. 13Jeho duch okrášlil nebesia, jeho ruka prebodla unikajúceho hada. 14Pozri, toto sú len útržky jeho konania, začuli sme o tom len tichučké slovo. Kto však pochopí hromový hlas jeho hrdinskej sily?
