¹Kiežby som mal na púšti prístrešie, kde nocujú pútnici, aby som mohol opustiť svoj ľud a odísť od neho. Veď všetci sú cudzoložníci a zberba zradcov. ²Napínajú si jazyk ako luk, klamstvo, nie však vernosť, zavládlo v krajine. Páchajú jeden zločin za druhým, mňa však neuznávajú — znie výrok Hospodina. ³Každý nech sa chráni pred svojím blížnym, nedôverujte ani svojmu bratovi, lebo každý brat je zbabelý podvodník a každý priateľ prichádza a ohovára. ⁴Všetci sa navzájom podvádzajú, nehovoria pravdu, učia svoj jazyk hovoriť lož, vyčerpávajú sa zvrátenosťou. ⁵Tvoj príbytok je uprostred podvodu. Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť — znie výrok Hospodina. ⁶Preto takto hovorí Hospodin zástupov: Hľa, ja ich tavím a skúmam, veď akože mám konať zoči-voči ich zločinnosti? ⁷Ich jazyk je smrtiaci šíp, ich ústa hovoria lesť. Pokoj, hovorí niekto priateľovi, v srdci však chystá úklad. ⁸Či ich nemám za to potrestať — znie výrok Hospodina — azda sa nemám pomstiť na národe, ako je tento? ⁹Plačem a bedákam nad vrchmi a nad pastvinami púšte žalostím, nikto tade neprejde, lebo sú vypálené, nepočuť hlas stád, od nebeských vtákov až po dobytok, všetko sa rozpŕchlo, odišlo. ¹⁰Jeruzalem obrátim na rumovisko, na príbytok šakalov. Z judských miest urobím neobývanú pustatinu. ¹¹Kto je taký múdry, že si to vezme k srdcu a oznámi, čo mu hovorili ústa Hospodina? Prečo hynie krajina ako vypálená púšť, cez ktorú nikto neprejde? ¹²Hospodin povedal: Pretože opustili môj zákon, ktorý som im dal, neposlúchali ma a nešli za mnou. ¹³Išli však za svojím zatvrdeným srdcom a za baálmi, čomu ich priúčali ich otcovia, ¹⁴preto Hospodin zástupov, Boh Izraela, hovorí toto: Hľa, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou. ¹⁵Rozptýlim ich medzi národy, ktoré nepoznajú oni ani ich otcovia, a pošlem na nich meč, dokiaľ ich nevyhubím. ¹⁶Takto hovorí Hospodin zástupov: Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy, nech prídu a po najmúdrejšie pošlite, aby prišli. ¹⁷Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú, nech naše oči ronia slzy a nech kvapká voda spod našich mihalníc. ¹⁸Veď nárek počuť zo Siona: Akí sme zničení a veľmi zahanbení! Krajinu musíme opustiť, naše príbytky sú vyvrátené. ¹⁹Počujte, ženy, slovo Hospodina, vaše uši nech prijímajú slová jeho úst. Naučte svoje deti nariekať a žena svoju priateľku žalostiť. ²⁰Veď smrť vchádza cez naše okná, vniká do našich palácov, kynoží deti z ulice a mladíkov z námestí. ²¹Vrav: Takto hovorí Hospodin: Ľudské mŕtvoly ako hnoj padajú na pole, ako snop za žencom a nikto ich nezbiera. ²²Takto hovorí Hospodin: Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. ²³Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi, veď v nich mám záľubu, znie výrok Hospodina. ²⁴Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď potrestám všetkých, ktorí, hoci sa dávajú obrezať, predsa sú neobrezaní: ²⁵Egypt, Júdu, Edóm, Amónčanov, Moáb a všetkých, ktorí si strihajú sluchy a bývajú na púšti, pretože všetky tieto národy vlastne sú neobrezané, aj celý dom Izraela, keďže nemajú obrezané srdce.