¹O Moábsku. Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Beda mestu Nebó, lebo bude zničené, zahanbený a podmanený bude Kirjatajim! Zhanobená a zrúcaná bude skalná pevnosť. ²Pýcha Moábska už nejestvuje, v Chešbóne mu pripravujú nešťastie. Poďte, zničme ho, nech už nie je národom! Aj ty, Madmen, zmĺkneš, za tebou tiahne meč. ³Z Chóronajimu počuť krik o pomoc: Veľké násilie a skaza! ⁴Moábsko je rozbité, jeho maličkí kričia o pomoc. ⁵Po úbočí Luchítu vystupuje veľký plač, na svahu Chóronajimu počuť krik pre skazu: ⁶Utekajte, zachráňte si život, budete ako borievka na púšti. ⁷Pretože si sa spoliehal na svoje diela a poklady, aj ty budeš podmanený. Kemóš pôjde do zajatia, jeho kňazi spolu s kniežatami. ⁸Ničiteľ vnikne do každého mesta, ani jedno mesto sa nezachráni. Zničené bude údolie a úbočie spustne, ako povedal Hospodin. ⁹Dajte krídla Moábsku, nech sa letiac vzdiali! Jeho mestá sa stanú púšťou, obyvateľov v nich nebude. ¹⁰Prekliaty, kto bude vykonávať dielo Hospodinovo nedbanlivo, prekliaty, kto svoj meč nechce zakrvaviť. ¹¹Bezstarostne si žil Moáb od mladosti, spokojne spočíval ako víno na svojich kvasniciach, neprelieval sa z nádoby do nádoby a do zajatia nešiel. Preto si zachoval svoju chuť a jeho vôňa sa nezmenila. ¹²Preto hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď pošlem proti nemu vinárov, ktorí ho stočia, jeho nádoby vyprázdnia a jeho krčahy porozbíjajú. ¹³Na hanbu vyjde Moáb pre Kemóša, ako vyšiel na hanbu dom Izraela pre Bétel, ktorému dôveroval. ¹⁴Ako môžete hovoriť: Sme hrdinovia a mocní muži súci do boja? ¹⁵Ničiteľ Moába vchádza do jeho miest, výkvet jeho mládeže ide na jatky — znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hospodin zástupov. ¹⁶Blíži sa skaza Moábska, jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa. ¹⁷Ľutujte ho, všetci susedia, všetci, ktorí poznáte jeho meno, hovorte: Ako sa zlomila silná palica, berla prekrásna! ¹⁸Zostúp zo svojej slávy, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibónu, veď ničiteľ Moábska prichádza na teba, zrúca tvoje pevnosti. ¹⁹Postav sa na cestu a pozoruj, obyvateľka Aróeru, pýtaj sa bežcov a utečencov. Povedz: Čo sa stalo? ²⁰Na hanbu vyšlo Moábsko, je plné hrôzy; kvíľte a kričte, oznámte v Arnóne, že Moábsko je zničené. ²¹Príde súd na rovinatý kraj, na Cholón, na Jahac a na Méfaat, ²²na Dibón, na Nebó a na Bét-Diblátajim, ²³na Kirjatajim, Bét-Gamúl a na Bét-Meón, ²⁴na Kerijót, na Bocru a na všetky ďaleké i blízke mestá Moábska. ²⁵Odrezaný je roh Moábska, jeho rameno je zlomené — znie výrok Hospodina. ²⁶Opoj ho, lebo sa vyvyšoval nad Hospodina. Nech sa Moáb váľa v tom, čo vyvrátil, nech je sám na posmech. ²⁷Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho prichytili medzi zlodejmi, že si nad ním posmešne pokyvoval hlavou, kedykoľvek si o ňom hovoril? ²⁸Opustite mestá, bývajte v skaliskách, obyvatelia Moábska, buďte ako holub, čo hniezdi na okraji priepasti. ²⁹Počuli sme o pýche Moába, veľmi je pyšný, o jeho namyslenosti a pýche, nadutosti a povýšeneckom srdci. ³⁰Ja poznám — znie výrok Hospodina — jeho spupnosť, jeho táranie je bezobsažné a jeho konanie bezcieľne. ³¹Preto kvílim nad Moábskom, volám o pomoc pre celé Moábsko, vzdychám nad ľuďmi v Kír-Cherese. ³²Oplakávam ťa viac ako Jázer, vinič Sibmy, tvoje ratolesti prerástli more, siahali až k Jázeru. Do tvojej letnej oberačky a vinobrania vpadol ničiteľ. ³³Stratila sa radosť i plesanie z ovocnej záhrady a z Moábska. Vínu z lisov urobím koniec, ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať, pokrik už nebude radostným pokrikom. ³⁴Krik z Chešbónu zaznieva až po Eleále, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eglat-Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť. ³⁵V Moábsku skoncujem s tými — znie výrok Hospodina —, čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom. ³⁶Preto srdce mi vzdychá nad Moábskom ako flauta, moje srdce vzdychá nad ľuďmi v Kír-Cherese ako flauta, lebo stratia všetko, čo im zostane. ³⁷Veď každá hlava bude plešivá, každá brada oholená, na všetkých rukách budú zárezy a na bedrách vrecovina. ³⁸Na všetkých strechách v Moábsku a na jeho uliciach bude iba nárek, lebo som rozbil Moábsko ako nádobu, ktorá sa nikomu nepáči — znie výrok Hospodina. ³⁹Aké je len rozbité! Kvíľte! Ako sa len Moáb s hanbou obracia chrbtom! Moábsko vyšlo na posmech a hrôzu pred všetkými jeho susedmi. ⁴⁰Veď toto hovorí Hospodin: Ktosi priletí ako orol, rozprestrie krídla nad Moábskom. ⁴¹Zajaté budú mestá, zabrané pevnosti. Srdce moábskych hrdinov bude v ten deň ako srdce ženy pri pôrodných bolestiach. ⁴²Moáb bude zničený, nebude už národom, pretože sa vyvyšoval nad Hospodina. ⁴³Postrach, priepasť, pasca, pre teba, obyvateľ Moábska — znie výrok Hospodina. ⁴⁴Kto unikne postrachu, padne do priepasti, a kto vyjde z priepasti, chytí sa do pasce. Toto dopustím na Moábsko v roku jeho potrestania — znie výrok Hospodina. ⁴⁵V tôni Chešbónu zostanú vysilení utečenci. Veď oheň vyšľahne z Chešbónu a plameň z domu Síchona, pohltí sluchy Moába a temeno hlučného ľudu. ⁴⁶Beda ti, Moábsko, zahynie ľud Kemóša, lebo ti vezmú synov do väzenia a dcéry do zajatia. ⁴⁷V budúcnosti však zmením údel Moábska — znie výrok Hospodina. Potiaľto je súd nad Moábskom.