¹Výrok proti Týru: Kvíľte, lode taršíšske, lebo sú zničené domy; dozvedeli sa o tom, keď prišli z krajiny Kittejov. ²Zmĺknite, obyvatelia pobrežia, sidonskí kupci, moreplavci, ktorí ťa napĺňali. ³Cez veľké vody prichádzalo zrno zo Šíchora, úroda od Nílu bola jeho ziskom, stal sa tržnicou národov. ⁴Hanbi sa, Sidon, lebo prehovorilo more i morská pevnosť: Nemala som pôrodné bolesti ani som nerodila, nevychovala som mladíkov ani som sa nevenovala pannám. ⁵Keď príde o tom správa do Egypta, budú skľúčení z toho, čo počujú o Týre. ⁶Choďte do Taršíša, kvíľte, obyvatelia pobrežia! ⁷To je to vaše jasajúce mesto, ktoré má pôvod odpradávna a ktoré viedli jeho nohy usadiť sa v diaľavách? ⁸Kto takto rozhodol o Týre, čo odovzdával koruny, ktorého kupci boli kniežatami a obchodníci uznávaní na zemi? ⁹Rozhodol to Hospodin zástupov, aby pokoril pýchu a všetku nádheru a pohrdol všetkými uznávanými zeme. ¹⁰Obrábaj svoju krajinu, dcéra Taršíša, prístavu už niet! ¹¹Hospodin vystrel svoju ruku nad more, zatriasol kráľovstvami, vydal rozkaz proti Kanaánu zničiť jeho pevnosti. ¹²Povedal: Už viac neplesaj, utláčaná panna, dcéra Sidonu! Vstaň, preplav sa ku Kittejom, ale ani tam nebudeš mať pokoj. ¹³Pozri na krajinu Chaldejov, tento národ tu už nie je, Asýria ju urobila miestom pre divú zver. Postavili obliehacie veže, zrúcali jej paláce, mesto obrátili na ruiny. ¹⁴Kvíľte, lode taršíšske, lebo vaše pevnosti sú zničené. ¹⁵V ten deň sa na Týrus zabudne na sedemdesiat rokov, čo je dĺžka života jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom tak, ako v piesni o neviestke: ¹⁶Vezmi citaru, obchádzaj mesto, zabudnutá neviestka, pekne hraj, veľa spievaj, nech si spomenú na teba. ¹⁷Po sedemdesiatich rokoch Hospodin navštívi Týrus, ktorý sa vráti k svojmu zárobku a bude smilniť so všetkými kráľovstvami sveta na zemi. ¹⁸Jeho zisk a zárobok sa však stane svätým vlastníctvom Hospodina. Nebude sa hromadiť ani ukladať, ale bude patriť tým, čo bývajú pred Hospodinom, aby sa do sýtosti najedli a dobre sa obliekli.