¹Toto je výrok, ktorý prorok Habakuk prijal videním. ²Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin, a ty ma nevypočuješ? Volám na teba: Násilie!, ale nepomáhaš. ³Prečo mi dávaš vidieť krivdu, aj sám sa pozeráš na trápenie? Skaza a ukrutnosť je predo mnou. Aj spor vzniká a hádka povstáva. ⁴Preto je zákon neúčinný a právo nevychádza na svetlo, lebo bezbožník obkľučuje spravodlivého. Právo je preto prekrucované. ⁵Pohliadnite na národy a viďte! Len sa pozrite a zastaňte v údive, lebo za vašich dní konám dielo, ktorému by ste neverili, keby vám ho rozpovedali. ⁶Vzbudím totiž Chaldejov — národ vzdorovitý a dravý, ktorý prejde šíravy zeme, aby zaujal príbytky, ktoré nie sú jeho. ⁷Je hrozný a príšerný. Právo a vysoké postavenie odvodzuje od seba. ⁸Jeho kone sú rýchlejšie než leopardy a divokejšie než vlci za súmraku. Jeho jazdci uháňajú. Zďaleka sa priženú jeho kone, priletia ako orol, ktorý sa náhli za korisťou. ⁹Každý z nich ide za násilím, dychtivo mieri vpred na východ a zhromažďuje zajatcov, ktorých je ako piesku. ¹⁰Tento národ sa vysmieva z kráľov, kniežatá sú mu na posmech, z každej pevnosti sa smeje — navŕši zeminu a zaujme ju. ¹¹Potom sa preženie ako vietor a previní sa tým, že vlastná sila mu bude bohom. ¹²Či ty nie si od vekov, Hospodin, môj Boh, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodin, poveril si ho súdom; Skala, uložil si mu trestať. ¹³Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo. Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho? ¹⁴Ľudí si urobil podobných morským rybám a plazom, ktoré nemajú vládcu. ¹⁵Všetky ich chytá na udicu, vlečie vo svojej sieti a zhromažďuje do svojho čereňa; raduje sa z toho a jasá. ¹⁶Preto obetuje svojej sieti a svojmu čereňu páli kadidlo, lebo má z nich tučný podiel a výdatný pokrm. ¹⁷Vari bude neustále vyprázdňovať sieť a neľútostne vraždiť národy?