¹Raz vyšla dcéra Dína, ktorú Jákobovi porodila Lea, aby sa pozrela na dcéry toho kraja. ²Keď ju videl Šekem, syn Chivvija Chamóra, kniežaťa toho kraja, uniesol ju, ležal s ňou a zneuctil ju. ³Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Díne, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce. ⁴Potom Šekem požiadal svojho otca Chamóra: Vezmi mi to dievča za ženu! ⁵Jákob sa dopočul, že zneuctil jeho dcéru Dínu. Mlčal však o tom, kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda. ⁶Šekemov otec Chamór odišiel k Jákobovi, aby sa s ním pozhováral. ⁷Keď sa Jákobovi synovia vrátili z poľa a dopočuli sa, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili a rozhnevali. Spáchal totiž v Izraeli nehanebnosť tým, že poškvrnil Jákobovu dcéru. ⁸Chamór im však povedal: Môj syn Šekem sa celou dušou zaľúbil do vašej dcéry. Dajte mu ju teda za ženu. ⁹Spriaznime naše rodiny: vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry. ¹⁰Bývajte s nami a krajina vám bude otvorená; zostaňte, voľne sa pohybujte a usaďte sa tu. ¹¹Potom Šekem povedal jej otcovi a jej bratom: Kiežby som získal vašu priazeň. Dám vám, čo budete žiadať. ¹²Určite si akékoľvek veno i dar a dám vám, čo budete žiadať, len mi to dievča dajte za ženu. ¹³Jákobovi synovia pre zneuctenie ich sestry Díny ľstivo odpovedali Šekemovi a jeho otcovi Chamórovi: ¹⁴To nemôžeme urobiť, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi, lebo by to bola pre nás hanba. ¹⁵Súhlasili by sme s vami, keby ste boli ako my, keby sa každý váš muž dal obrezať. ¹⁶Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud. ¹⁷Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, dcéru si vezmeme a odídeme. ¹⁸Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šekemovi páčil. ¹⁹Mladík neváhal urobiť to, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší. ²⁰Chamór a jeho syn Šekem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom: ²¹Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im. ²²Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud. ²³Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami. ²⁴Všetci muži, čo vychádzali bránou svojho mesta, poslúchli Chamóra i jeho syna Šekema a dali sa obrezať. ²⁵Na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja Jákobovi synovia a Dínini bratia, totiž Šimeón a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov. ²⁶Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šekema, vzali Dínu zo Šekemovho domu a odišli. ²⁷Jákobovi synovia sa potom vrhli na prebodnutých a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto. ²⁸Pobrali ovce, hovädzí dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli. ²⁹Odvliekli všetko ich imanie, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch. ³⁰Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: Uvrhli ste ma do nešťastia, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzeji, obyvatelia tejto krajiny, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom. ³¹Oni však povedali: Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?