¹Na prelome roka, v čase kráľovských výprav, vyslal Dávid Jóaba a s ním svojich služobníkov i celý Izrael. Tí pobili Amónčanov a obľahli Rabbu, zatiaľ čo Dávid zostal v Jeruzaleme. ²Keď večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa po streche kráľovského paláca, uzrel ženu, ktorá sa kúpala. Bola to žena veľmi pekná. ³Keď sa Dávid o ňu zaujímal, povedali mu: To je predsa Elíamova dcéra Batšeba, žena Chetitu Uriáša. ⁴Dávid poslal poslov, aby ju priviedli. Keď k nemu prišla, on s ňou spal; práve predtým sa očistila od svojej mesačnej nečistoty. Potom sa vrátila domov. ⁵Žena počala a odkázala Dávidovi: Som tehotná. ⁶Dávid oznámil Jóabovi: Pošli mi Chetitu Uriáša. Jóab ho poslal k Dávidovi. ⁷Keď k nemu Uriáš prišiel, Dávid sa ho pýtal, ako sa má Jóab, ako sa má ľud a ako prebieha boj. ⁸Dávid povedal Uriášovi: Choď domov a umy si nohy! Uriáš vyšiel z kráľovského paláca a za ním niesli kráľov dar. ⁹Uriáš však nešiel domov, ale si ľahol ku vchodu do kráľovského paláca spolu s ostatnými služobníkmi svojho pána. ¹⁰Dávidovi oznámili, že Uriáš neodišiel domov. Dávid sa ho spýtal: Prišiel si predsa z cesty. Prečo nejdeš domov? ¹¹Uriáš odpovedal Dávidovi: Archa, Izrael i Júda bývajú v stanoch, môj pán Jóab a jeho služobníci táboria v poli, a ja by som mal ísť domov, aby som jedol, pil a spal so svojou ženou? Akože žiješ ty a tvoja duša, niečo také neurobím. ¹²Vtedy Dávid povedal Uriášovi: Zostaň tu ešte dnes, zajtra ťa prepustím. Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i v nasledujúci deň. ¹³Dávid si ho pozval, aby s ním jedol a pil, a opil ho. Večer si šiel Uriáš ľahnúť na svoje lôžko spolu so sluhami svojho pána, domov však nešiel. ¹⁴Ráno napísal Dávid Jóabovi list a poslal ho po Uriášovi. ¹⁵V liste písal: Zaraďte Uriáša do prednej línie, do najtuhšieho boja. Vy potom ustúpte, nech ho zasiahnu a zahynie. ¹⁶Jóab pri obliehaní mesta zaradil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že ho bránia udatní protivníci. ¹⁷Muži mesta vyrazili a zaútočili na Jóaba. Spomedzi ľudu padlo niekoľko Dávidových mužov a zahynul aj Chetita Uriáš. ¹⁸Jóab poslal Dávidovi hlásenie o celkovom priebehu boja. ¹⁹Posla však poučil: Keď podáš kráľovi správu o celkovom priebehu boja, ²⁰kráľ sa môže nahnevať a spýtať sa ťa: Prečo ste sa až natoľko priblížili k mestu? Nevedeli ste, že sa z hradieb strieľa? ²¹Kto zabil Jerubbešetovho syna Abímelecha? Nebola to žena, čo na neho zhodila z hradieb mlynský kameň, takže zahynul v Tébeci? Prečo ste sa teda priblížili k hradbám? Vtedy povieš: Tvoj služobník Chetita Uriáš zahynul. ²²Posol odišiel a pri svojom príchode oznámil Dávidovi všetko, čo po ňom Jóab odkázal. ²³Posol hlásil Dávidovi: Tí muži mali nad nami prevahu a vyrazili proti nám do boja, no my sme ich zatlačili ku vchodu do brány. ²⁴Lukostrelci strieľali z hradieb na tvojich mužov a niektorí z nich zahynuli. Zahynul i tvoj služobník Chetita Uriáš. ²⁵Dávid povedal poslovi: Jóabovi oznám: Netráp sa tým, lebo meč zasiahne toho či onoho. Zosilni svoj nápor na mesto a znič ho. Tak ho posmeľuj! ²⁶Keď sa Uriášova žena dozvedela, že jej muž Uriáš zahynul, oplakávala ho. ²⁷Keď uplynul čas smútku, dal ju Dávid doviesť do svojho paláca a stala sa jeho ženou. Potom mu porodila syna. Hospodinovi sa však Dávidov skutok nepáčil.