TEN MOMENT ŠOKOVAL VŠETKÝCH...

Priviedli k Ježišovi ženu obvinenú z cudzoložstva.
Zákon hovoril, že musí byť potrestaná… dokonca ukameňovaná.
Všetci čakali okamžitú odpoveď.
Ale Ježiš urobil niečo nečakané…

Zohol sa…
a začal písať do prachu zeme.

Úplné ticho.

Nikto nerozumel tomu, čo sa deje.
Potom vyriekol vetu, ktorá všetko zmenila:
„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Ján 8, 7).

Jeden po druhom…
sa žalobcovia začali vytrácať.
Od najstarších až po najmladších.

Prečo?

Pretože pochopili niečo hlboké:
Všetci mali svoje chyby.
Ježiš nepoprel hriech…
ale nedovolil ani odsúdenie bez milosrdenstva.

Nakoniec žene povedal:
„Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš“ (Ján 8, 11).
Nebolo to len odpustenie…
bola to nová šanca.

Nájdu sa ešte ľudia, ktorí budú tvrdiť, že ľudské telo vzniklo náhodnými mutáciami z jednej bunky. A to si k tomu ešte treba pridať úplne geniálnu architektúru ľudskej kostry a úžasnú štruktúru ľudského oka a ucha...

Genesis 1:27
"A Boh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril."

Genesis 1:31
"A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň."

Žalmy 139:14-16
"Oslavovať ťa budem preto, že som ohromne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre. Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme. Tvoje oči videli môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boli utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich."

„Keby bolo kresťanstvo vymyslené... odviedli by veľmi zlú prácu v tom, aby bolo uveriteľné.

Keby ste v prvom storočí vymýšľali náboženstvo, nenapísali by ste ho takto. Neurobili by ste ženy prvými očitými svedkyňami zmŕtvychvstania v ****úre, kde svedectvo ženy nebolo považované ani za právne hodnoverné.

Nenechali by ste svojich hlavných vodcov vyzerať slabo, zmätene a ustrašene. Učeníci sú vykreslení, ako pochybujú, utekajú, schovávajú sa a dokonca zapierajú Ježiša. Nezahrnuli by ste detaily, ktoré sa ťažko vysvetľujú – napríklad to, že evanjeliové záznamy nepôsobia ako podľa scenára prepísané kópie. Väčšinou rozprávajú tie isté kľúčové udalosti, ale z rôznych perspektív a s rôznymi detailmi, alebo niektoré udalosti úplne vynechávajú... presne to, čo očakávate od skutočného svedectva očitých svedkov, nie od nacvičeného príbehu.

A rozhodne by ste celé svoje posolstvo nepostavili na ukrižovanom Mesiášovi – na forme popravy, ktorá bola taká ponižujúca, že bola navrhnutá na vymazanie cti. V tej ****úre to nebolo presvedčivé... bolo to urážlivé. A predsa to bol príbeh, ktorý rozprávali.

A napriek tomu... sa to šírilo.

Nie preto, že by sa tomu dalo ľahko uveriť – ale preto, že ľudia, ktorí to videli, boli presvedčení, že je to pravda.

Prečo by to rozprávali týmto spôsobom a riskovali vlastné životy... ak by sa to v skutočnosti nestalo?

‚,Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich. Lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa; ale ak je od Boha, nebudete ich môcť vyhubiť. Aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu.‘ – Skutky apoštolov 5,38-39“

HOVORÍ BIBLIA SKUTOČNE, ŽE KAŽDÝ JE BOŽIE DIEŤA?

Všetci sme Božie deti.“
Ján 1, 12 — „Ale tým, čo ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“

„Boh je Otcom každého.“
Ján 8, 42–44 — Ježiš povedal: „Keby bol vaším Otcom Boh, milovali by ste ma... Vaším otcom je diabol...“

„Na tvojej identite nezáleží – všetci sme rovnakí.“
1. Jánov 3, 10 — „Podľa toho sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových.“

„Nepotrebuješ Ježiša, aby si bol Božím dieťaťom.“
Galaťanom 3, 26 — „Veď v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi skrze vieru.“

Biblia nikde neučí, že každý je automaticky Božím dieťaťom. Učí, že sa do Jeho rodiny musíte znovuzrodiť.

• Áno — Boh stvoril každého na svoj obraz.
• Áno — On miluje svet.

Ale vzťah nie je automatický – je to prijatie daru. Božím dieťaťom sa nestávate tým, že sa narodíte do tohto sveta... Stávate sa ním tým, že sa znovuzrodíte do Jeho kráľovstva.
Ján 3, 3 — „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“

Synovstvo nie je univerzálne. Je to dar – a ten musí byť prijatý.

1. Korintským 15:14,17
"14 No, ak Kristus nevstal z mŕtvych, tak je márna i naša kázeň, a márna je i vaša viera. ... 17 a jestli Kristus nevstal z mŕtvych, márna ja vaša viera, ešte ste vo svojich hriechoch."

Keď Ježiš na kríži zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Matúš 27:46), mnohí ľudia to čítajú len ako vyjadrenie zúfalstva.

Ježiš však citoval Písmo. Citoval Žalm 22 a každý Žid, ktorý tam vtedy stál, by ho poznal.

V židovskom spôsobe života rabíni často citovali prvý riadok žalmu, aby poslucháčov nasmerovali na celú pasáž. Nemali čísla kapitol; úvodný riadok bol referenciou. Ak ste poznali Písmo, okamžite ste vedeli, odkiaľ pochádza. Takže keď Ježiš vyriekol tieto slová, nevyjadroval len bolesť – odkazoval ich na Žalm 22.

A Žalm 22 opisuje ukrižovanie v ohromujúcich detailoch, hoci bol napísaný takmer 1 000 rokov pred Ježišom: „Prebodli mi ruky a nohy“ (Žalm 22:17) a „Delia si moje rúcho a o môj odev hádžu lós“ (Žalm 22:19). To je presne to, čo sa dialo pri kríži. Každý, kto poznal žalmy, by pochopil tú súvislosť. Ježiš sa stotožňoval so spravodlivým trpiteľom, o ktorom písal Dávid.

Ale tu je to, čo mnohým uniká: Žalm 22 nekončí opustenosťou. Končí víťazstvom. „Rozpomenú sa a k Pánovi sa obrátia všetky končiny zeme...“ (Žalm 22:28). Keď Ježiš citoval prvý riadok, nevyhlasoval porážku – oznamoval naplnenie. To, čo znelo ako úzkosť, bol v skutočnosti prorocký signál. Kríž nebol chaosom; bolo to Písmo odvíjajúce sa v reálnom čase.

Aj v utrpení ukazoval na prísľub. Nebol opustený. Vykonával presne to, čo bolo napísané.

Väčšina ľudí si myslí, že tma počas ukrižovania bola len dramatický detail. Ale v Písme je tma na poludnie znakom Božieho súdu.

Matúš 27:45 hovorí:
„Od šiestej hodiny až do deviatej hodiny nastala tma po celej zemi.“

Poludnie je najjasnejšia časť dňa. To, že sa vtedy zotmelo, muselo byť šokujúce a neprehliadnuteľné.

Proroci už predtým používali presne tento obraz. V Amosovi 8:9 Boh hovorí:
„Spôsobím, že slnko zapadne na poludnie a zatmiem zem za bieleho dňa.“

Tento jazyk sa objavuje, keď Boh opisuje prichádzajúci súd. Na kríži však súd nedopadal na ľudstvo – dopadal na toho, ktorý niesol hriech. Ježiš niesol to, čo si spravodlivosť vyžadovala. Izaiáš 53:6 hovorí:
„Hospodin uvalil na neho neprávosť nás všetkých.“

Tá tma nebola náhodná ani len symbolické divadlo. Samotné stvorenie reagovalo na to, že Svetlo sveta bolo odmietnuté. Ťarcha hriechu bola nesená. Súd bol vyliaty.

Nebola to len tragická poprava. Bol to moment, keď sa stretla spravodlivosť s milosťou – a svet sa doslova navždy zmenil.

Boh hľadá v dnešných časoch vieru, ktorá nie je založená na viditeľných veciach. Biblická viera nepotrebuje hmatateľné dôkazy.

Materialisti potrebujú materiálny dôkaz, náboženskí ľudia hľadajú náboženské predmety. Skutočná viera vzniká na základe prijatia Slova do srdca. Takáto viera sa Bohu páči.

Keď niekto odmieta Božie slovo, nechce spoznať Bibliu, nikdy nezíska správny obraz reality.

Ja verím vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista a preto žiadny hmotný dôkaz nepotrebujem. Stačí mi svedectvo Svätého Ducha v srdci a pevné vnútorné presvedčenie na základe biblických faktov, ktoré sú pravdivé.

Pán Ježiš Kristus povedal: „Ja som vzkriesenie i život. Ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ (Ev. Jána 11:25)

Ľutujem ľudí, ktorí nepoznajú osobne Pána Ježiša Krista. Nedokážem si predstaviť žiť dnes v tomto zmätku naokolo a nepoznať pravdu a budúcnosť.

Pán Ježiš povedal v Matúšovi 7:8
"Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené."

Boh Otec je dobrý a čaká na teba. Nepremeškaj vstup do Božej rodiny. Ježiš nie je len Pravda, On je tiež jediná Cesta k Bohu Otcovi a v Ňom je Život večný.

Evanjelium podľa Jána 3:36:
"Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom."

Pána Ježiša môžeš pozvať do svojho srdca aj v tejto krátkej modlitbe

Pane Ježišu Kriste, ďakujem Ti, že si zomrel na kríži namiesto mňa a Tvoja čistá krv ma očistila od hriechu, ktorý ma od Teba oddeľoval.
Pane Ježišu Kriste, verím, že si Syn Boží a že si bol po troch dňoch vzkriesený z mŕtvych mocou Božou.
Pane Ježišu Kriste, vyznávam, že si môj Pán a Spasiteľ. Amen

Žalm 23:1-4

Boh ťa poznal skôr ako si sa narodil a ma s tebou plán. Jeho plán je dobrý, lebo On je dobrý

Jeremiáš 1:5
Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa…

Žalmy 139:13-16
Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie. Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.

Jeremiáš 29:11
Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov - úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej.

Galatským 1:15
Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma oddelil od života mojej matky a povolal svojou milosťou,

Jakub 1:17 (Parafrázovaný preklad originál textu)

Všetko skutočne dobré, čo sa nám v živote dostane, a každý dar, ktorý v sebe nemá chybu, k nám prúdi z neba. Tieto dary posiela Otec, Stvoriteľ všetkých vesmírnych svetiel. Na rozdiel od hviezd či slnka, ktoré vrhajú pohyblivé tiene a menia svoju intenzitu, Boh zostáva absolútne stály. On sa nemení, nekolíše a jeho dobrota je vždy rovnaká.“

Biblia v piatich minútach

Čo je náboženstvo?

Náboženstvo je to, keď sa snažíš svojimi skutkami zaslúžiť si Božiu priazeň (odpustenie, milosť).
Viera je to, že sa plne spoliehaš na svoje dokonalé vykúpenie skrze Pána Ježiša Krista, ktoré Boh potvrdil Jeho vzkriesením.
Z tvojej viery potom majú vychádzať dobré skutky, na ktoré ťa Boh pripravil (ktoré ti pripravil).
Mŕtve skutky (skutky bez Boha, „dobré nápady mimo Božieho slova“) nikdy neprodukujú vieru, ale odsúvajú ťa mimo milosť na vedľajšiu koľaj a to je cesta do kopca, bez konca a odpočinku...

List apoštola Pavla Efezským 2:8-9: "Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil."

List Židom 9:14:
"o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu."

List apoštola Pavla Galatským 5:4: "Odlúčení ste od Krista, ktorí sa ospravedlňujete zákonom, vypadli ste z milosti."

Je Božia vôľa uzdraviť?

Odpoveď je jasná – áno.

Mnohí sa pýtajú, prečo niektorí zažijú uzdravenie a iní nie. No Biblia hovorí jednoznačne: uzdravenie je súčasťou Božieho plánu spásy a prejavom Jeho lásky.
Izaiáš 53:5 vyhlasuje: „Jeho ranami sme uzdravení.“ Kristus nezomrel len za naše hriechy, ale aj za naše choroby. Jeho rany priniesli spásu i uzdravenie.

Keď Ježiš kráčal po zemi, uzdravoval každého, kto k nemu prišiel s vierou.

Vyhnal zlých duchov slovom a všetkých chorých uzdravil, aby sa naplnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal naše slabosti a niesol naše choroby.“
Matúš 8:16-17

Uzdravenie bolo jadrom Ježišovej misie – nielen telesné, ale aj duševné. 1. Petrov 2:24 potvrdzuje: „Jeho ranami ste uzdravení.“

To znamená, že uzdravenie nie je vzdialené ani výnimočné. Je darom, ktorý Kristus už vybojoval. Stačí ho prijať.

Ako prichádza uzdravenie
Ježiš chodil po všetkých okolitých mestách a dedinách. Učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh.
Matúš 9:35

Uzdravenie môže prísť rôznymi spôsobmi – okamžite, postupne, skrze modlitbu, lekárov alebo prirodzené procesy. No nech už príde akokoľvek, jeho zdrojom je vždy Boh. On je pôvodcom života a zdravia.

1. Modlitba viery
Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších cirkvi, nech sa nad ním modlia mažúc ho olejom v mene Pánovom. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví.
Jakub 5:14-15

Modlitba je kľúčom k uzdraveniu. Keď prichádzame k Bohu s vierou, otvárame dvere Jeho moci.

2. Pomazanie olejom
Nech zavolá starších cirkvi a pomazávajú ho olejom v mene Pánovom.
Jakub 5:14

Pomazanie olejom symbolizuje Ducha Svätého, ktorý koná v procese uzdravenia. Je to akt viery, ktorý prináša Božiu intervenciu.

3. Viera a vyznanie
Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali a budete to mať.
Marek 11:24

Boh odpovedá na našu vieru. Ak vyznávame Jeho zasľúbenia a veríme, že Jeho vôľa je uzdraviť nás, uzdravenie prichádza.

4. Zasľúbenia o uzdravení
Jeho ranami sme uzdravení. Izaiáš 53:5

Kristova obeť na kríži priniesla nielen odpustenie hriechov, ale aj uzdravenie tela a duše. Je to Boží dar, ktorý môžeme prijať.

5. Uplatnenie Božej moci
Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej moci Nepriateľa, a nič vám neuškodí.
Lukáš 10:19

Ježiš nám dal autoritu nad chorobami a slabosťami. Keď prijímame uzdravenie s vierou, uplatňujeme Jeho víťazstvo v našom živote.

6. Uzdravenie cez pomoc druhých
Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.
Matúš 18:19-20

Spoločná modlitba má moc. Keď sa veriaci zjednotia vo viere, Božia prítomnosť sa prejavuje – a uzdravenie prichádza.

Vyznanie:
JEHO ranami som bol(a) uzdravený(á)! Božie Slovo mi hovorí, že som bol(a) uzdravený(á) pred takmer 2000 rokmi JEHO ranami. Ak som bol(a) vtedy uzdravený(á), som uzdravený(á) aj teraz. Uzdravenie patrí mne, pretože som v Kristovi.
Haleluja ! Amen

Zamyslenie

Kazateľ 11:4: "Ten, kto pozoruje na vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať."

Božie riešenie sa totiž nikdy nezakladá na tom, čo ponúka svet.

Svet ťa bude presviedčať, aby si v čase hladomoru zhromažďoval a držal. Božie slovo ťa však vyzýva, aby si zasieval a očakával úrodu.

Ťažké časy nie sú správnym časom na to, aby si prestal dávať Bohu.

Uprostred finančného hladomoru ti svet radí, aby si svoje peniaze zhromaždil a míňal ich len vtedy, keď je to absolútne nevyhnutné. Áno, ťažké časy si vyžadujú rozvážnosť. Nerozumné mrhanie nie je ani múdre, ani zbožné. Ale nech už robíš čokoľvek, nikdy pri svojom rozhodovaní nevynechaj Boha.

Dávanie Bohu je cesta, ako sa dostať z krízy, lebo bez sejby totiž nemôže existovať žatva.

Shalom

Povzbudenie priatelia

Mali ste niekedy pocit, že vaše uctievanie je spojené s vašimi okolnosťami? Napríklad, keď sa veci daria skvele, chválite Boha, ale keď sa život zhorší, vaše uctievanie začne slabnúť a chabnúť?

Chcem vás povzbudiť príbehom o Jóbovi. Tento chlapík mal všetko – krásnu rodinu, prosperujúcu prácu a hlbokú vieru v Boha. Potom však za jediný deň prišiel o všetko. Jeho deti, jeho dobytok, jeho domov… všetko bolo preč.

Ale tu je úžasná vec: Jób neprestal uctievať. V skutočnosti povedal:
Jób 1:21
a povedal: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.“

Jóbovo uctievanie nebolo o jeho okolnostiach; išlo o to, kto je Boh. A o tom by mala byť aj naša bohoslužba!
Ako hovorí:
Žalm 100:4-5
Vstúpte do jeho brán s vďakou a s chválospevom do jeho nádvorí, ďakujte mu, dobrorečte jeho menu, lebo Hospodin je dobrý, jeho milosť trvá naveky a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie!

Preto sa vedome snažme uctievať Boha nielen za to, čo robí, ale aj za to, kým je! Chváľme Ho v dobrých aj zlých časoch, pretože On je vždy hoden!

Pohrebné rúcho

Boh hľadá v dnešných časoch vieru, ktorá nie je založená na viditeľných veciach. Biblická viera nepotrebuje hmatateľné dôkazy. Materialisti potrebujú materiálny dôkaz, náboženskí ľudia hľadajú náboženské predmety. Skutočná viera vzniká na základe prijatia Slova do srdca. Takáto viera sa Bohu páči. Keď niekto odmieta Slovo Božie, nechce spoznať Bibliu, nikdy nezíska správny obraz reality. Potrebujeme pohrebné rúcho Ježiša Krista ako hmatateľný dôkaz jeho existencie? Materialista by neuveril, ani keby to pravé rúcho držal v ruke. Kresťan verí vo vzkriesenie aj bez rúcha, preto žiadny hmotný dôkaz nehľadá. Stačí svedectvo Svätého Ducha v srdci, pevné vnútorné presvedčenie na základe biblických faktov, ktoré sú pravdivé.

Akékoľvek pohrebné rúcho spája človeka so záhrobím, pričom kontakt so záhrobím Boh zakázal. S hrobmi sa viaže duch smrti, ktorý sa uvoľňuje na týchto miestach, a aj skrze pohrebné predmety. Toto poškvrňuje človeka aj dnes. Hroby sa preto v minulosti viditeľne označovali, aby sa Židia týmto miestam mohli vyhnúť, pričom cintoríny boli za hradbami miest. Duch Boží je Duch života, ktorý sprostredkuje život. Tam, kde je život, nie je smrť. Tam, kde je smrť, nie je život. Človek je buď živý alebo mŕtvy.
Ježiš Kristus povedal: „Ja som vzkriesenie i život. Ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ (Ev. Jána 11:25)

Ako sa to stane, že niekto uverí v Krista?

Aké je to tajomstvo, že sa človek z Božieho Ducha narodí a stane sa novým stvorením?

Ako sa to stane, že už potom nežije on, ale žije v ňom Boh – teda Kristus Ježiš?

Ako sa to stane, že Písmo, teda Biblia, hovorí – a že to Slovo je doslova Živé?

A vôbec, ako je možné uveriť v Niekoho, koho nie je vidieť?
Nie je to bláznovstvo?

Ako sa to stane, že si Krista dokonca zamilujem a vôbec mi neprekáža, že som pre svet bláznom?

Ako sa to stane, že mi už nikto nemôže ublížiť, zraniť ma, odsúdiť?

Ako sa to stane, ako sa to stane, ako sa to stane?

Niekto hľadá spravodlivosť, iný hľadá pravdu, ďalší porozumenie, pochopenie alebo lásku, iný sa stará o tento svet a to mu stačí.

A čím som si zaslúžil ja – a ty – tú obrovskú milosť, záujem, starostlivosť a večný život?
Ako sa to stalo, že sme sa stali Božou spravodlivosťou?

A prečo jeden dostane a prijme dar viery, dar večného života zadarmo – a druhý ho odmietne?

A čím to je, že jeden verí v Krista vzkrieseného, a iný sa zubami-nechtami drží svojho Ježiška v jasliach a dobrej správe neuverí – ani keď o nej počuje, ani keď počuje, že Kristus vstal z mŕtvych?

A ako sa to stalo, že ty a ja sme na to Božie volanie počuli?

A prečo to vlastne píšem?
Ide tu snáď o mňa?
A ako sa to stalo tebe?

Ako to Boh robí – na to sa nepýtam.
Toto tajomstvo, že si nás vyvolil ešte pred stvorením sveta, pre mňa zostáva – a asi navždy zostane – tajomstvom.

Alebo mi niekto dá vysvetlenie?

Efežanom 1:3-14 (OpenBiblie - Parafrázovaný preklad The Message Bible)

Aký požehnaný je Boh! A akým On je požehnaním! On je Otec nášho Majstra, Ježiša
Krista, a v Ňom nás vedie vysoko do výšin požehnania. Ešte dávno predtým, ako položil
základy zeme, mal vo svojej mysli o každom z nás plány, už vtedy sa o nás rozhodol, že
budeme stredobodom jeho lásky – aby sme boli urobení celistvými a svätými skrze Jeho
lásku. Veľmi dávno sa rozhodol adoptovať si nás do svojej rodiny skrze Ježiša Krista. (Pri
plánovaní tohto mal také potešenie!) Chcel, aby sme začali oslavovať jeho nadmieru štedré,
až prehnané rozdávanie darov – dary podané rukou jeho milovaného Syna.
Kvôli obeti Mesiáša, jeho krvi vylievanej na oltári kríža, sme slobodní ľudia – slobodní
od trestov a trestaní, ktoré boli zaznamenané kvôli našim previneniam. Nie sme iba ledva
slobodní – ale rozsiahlo a nadmieru slobodní! On myslel na všetko, postaral sa o všetko, čo by
sme mohli potrebovať, a dovolil nám vstúpiť do plánov, ktoré On s radosťou tvoril. Všetko to
pred nami rozvinul v Kristovi – dlhodobý plán, v ktorom bude všetko v ňom zjednotené a
zhrnuté: všetko v najhlbšom nebi, všetko na planéte Zem.
Je to v Kristovi kde zisťujeme, kto sme a prečo žijeme. Dávno predtým, ako sme vôbec
prvý krát počuli o Kristovi a začali sme dúfať, On nás už mal na očiach a mal s nami svoj zámer
– ten slávny spôsob života, ktorý je súčasťou jeho veľkého plánu. On tento plán uskutočňuje
v každom a vo všetkom.
Je to v Kristovi kde ste vy našli slobodu, keď ste počuli tú pravdu a uverili (tomu
pravdivému posolstvu o vašej spáse): podpísanú, zapečatenú a doručenú skrze Svätého
Ducha. Táto zálohová platba od Boha je prvou splátkou toho, čo má prísť – pripomienkou, že
dostaneme všetko, čo Boh pre nás naplánoval – život plný chvály a slávy.

Rimanom 10:8-11
(OpenBiblie - Parafrázovaný preklad The Message Bible)

Slovo, ktoré zachraňuje, je priamo tu – tak blízko ako jazyk vo vašich ústach, tak blízko ako srdce vo vašej hrudi.
To je slovo viery, ktoré víta Boha, a On začína konať a dáva za nás všetko do poriadku.
Toto je jadrom nášho kázania:
Uvítaj svojimi ústami Boha a povedz – „Ježiš je môj Pán“ – prijmi Božie konanie v tebe – telom aj dušou – to isté konanie, ktoré vykonal, keď vzkriesil Ježiša z mŕtvych. To je všetko.
Nerobíš nič; len voláš na Boha, a dôveruješ mu, že to urobí za teba. To je spasenie.
Celou svojou bytosťou prijímaš, že Boh dáva veci do poriadku, a potom to aj nahlas vyznáš: – „Boh dal všetko do poriadku medzi ním a mnou!“
Písmo nás uisťuje:
„Nikto, kto takto dôveruje Bohu – srdcom i dušou – to nikdy nebude ľutovať.“

Evanjelium podľa Jána 1:12-13
"Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno; ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení."